Zobudila som na otravny zvuk pipajucich strojov a hned som zistila ze som v nemocnici, strasne ma bolela hlava, ked som sa postavila zatocila sa mi hlava trochu som sa zakolisala takze ma to donutilo si znova lahnut z ruky som si vytrhla infuzky sikla som od bolesti. Na stoliku vedla mna som uvidela Patrikovu bundu a na mojom zapesti kozeny naramok. Hned do izby vtrhla sestricka a spytala sa ma ze ci ma nieco boli ak nie tak mozem ist domov, jasne ze som chcela vypadnut co najrychlejsie.
O tyzden
Uz cely tyzden som lezala na posteli. Zamkla som sa do izby takze ma nikdo neotravoval. Nejedla som vobec nic a ked som sa videla v zrkadle videla som len kosti obalene kozou obrovske kruhy pod ocami, vyzerala som otrasne prestala som zit, zijem na tomto svete s obrovskymi ranami na srdci nebavi ma nic, jednoducho sa stala zo mna troska. Moja mama preplakala cele dni pri mojich dverach, Max na ne neustale skrabal. Ale dvere ma to nedonutilo otvorit, chcela som sa skryt pred celym svetom a v kutiku ticho trpiet. Zrazu mi na mobile zapipala sms-ka. Bola od Sary ty sprosta krava, len kvoli tebe je Pat mrtvy nenavidim ta, keby neexistoval tvoj sprosty pes mohol zit kiez by si zomrela namiesto tak uzasneho cloveka ako je on... slzy sa mi nahrnuli do oci, hodila som mobil o stenu ktory sa hned rozlamal na male kusky. Chytila som hlavu a zacala som plakat. Mama mi zaklopala na dvere,,Mia, zlatko pripravila som ti vyprazany rezen so zemiakmi, nic si nejedla ked budes mat chut tak za dverami je tanier, dobru chut. Lubim ta" pocula som ako place. Ked som pocula ako buchly vchodove dvere otvorila som dvere, zisla dolu po schodoch, vsade bol bordel... zrazu niekdo zazvonil na dvere, mikla som sa a isla som sa pozriet cez kukatko ze kdo to je, nejaky postar, nechcela som otvorit dvere, otocila som sa a isla naspet do izby vyliat su svoje srdce do vankusa, zrazu niekdo otvoril dvere. Naklonila som sa aby som videla ze kdo to je, bol to ten postar,,Odkial mas kluce?'' Neodpovedal. Neriesila som to isla som hore. Zabuchla som dvere a lahla si na postel. Dvere sa otvorili,,Mia, obliekaj sa'' ,,naco?'' ,,ides prec'' ,,Nikde nejdem'' ,,Ale ides'' ,,Do riti, daj mi pokoj vobec ma nepoznas, prides si sem ako pan domu pritom tu nemas co robit a teraz mi povies ze mam ist niekde s tebou? Ani nahodou, vypadni z mojho domu!!'' Kricala som nanho. ,,Mia, ty ma nepoznas?'' ,,Mala by som?'' ,,Lukas, som Lukas'' ,,Fajn Lukas teraz sa postav a chod prec'' ,,Mia, dopekla neser ma ides so mnou...'' ,,Kam?'' ,,Prec'' ,,Nie'' ,,Chces ma nasrat?'' ,,Vypadni!'' Srsala zo mna zlost. ,,fajn tak si tu zhny ja nad tebou plakat nebudem'' ,,super'' dodala som ironicky, Lukas odisiel a ja som mala cely dom pre seba. Obliekla som si Patrikovu bundu a isla na plaz kde prisiel o zivot. Nasadla som do autobusu, ludia sa na mna pozerali ako keby som bola z inej planety. Ani sa im necudujem.
Po 5 minutach som prisla na to nestastne miesto a zahladela som sa na hladinu mora ktora ticho zblnkotala. Zacala som spominat na tie casy ked sme boli s Patrikom spolu, stastny. Pomalym krokom som isla k moru, voda mi bola uz nad kolena ale mna to nezastavilo a isla som dalej. Tentoraz som bola az po krk vo vode az po chvyli som necitila dno mora, hlavu som dala pod vodu a nehala sa unasat vlnami. Voda sa mi dostavala do pluc a ja som zacala kaslat nadychla som sa a pocitila obrovsku bolest hlavy a hrudnika. Prepac mami, prepac Max, prepacte mi vsetci ale ja musim ist. Tuto vetu som myslienkami poslala vsetkym ludom ktory pri mne stali. Serva me Servabo to (zachran ma zachranim ta) a tato veta patrila Patovi ako aj vsetky moje myslienky boli zaslane jemu. Umieram. A moje telo pomaly ide ku dnu. ,,Mia, Mia nerob to!" Ozval sa Patov hlas ,,Pat ty zijes?''
