Bola som rozrušená, toto sa na Sáru nepodobalo. Ona bola vyrovnaná a pokojná v tom mal prsty určite Denis,to on na ňu tlačil. ,,Idem k nemu domov, jeho rodičia odišli potom sa po teba vrátime,'' ,, Neslúbila si mi náhodou, že sa odo mňa nepohneš ani na krok?'' ,,Dôverujem ti a som si istá, že sa zabavíš a zoznámiš s mnohými ľudmi,''Kým som hladala čo najlepšie dôvody aby som zastavila jej sprostý nápad, objavili sa Denis s Lukášom. Lukáš bolo naozaj celkom zlatý a taký chudý, že sa mu džínsy skĺzali cez bedrá.Mal zelené oči a roztrapatene hnede vlasy mu dávali výraz zlého chlapca, ktorý veľmi priťahovali moje spolužiačky. Sára objala Denisa okolo krku a pobozkala ho na ústa z hlasným mľasknutím až mi prišlo zle. Všimla som si, že si Denis okamžite priložil ruku na ústa, aby sa zbavil akejkoľvek stopy to rúži. Premerievala som si ho a začalo ho nenávidieť. Lukáš mi potriasol rukou ,,Ahoj, ja som lukáš'' predstavil sa s úsmevom ,,Teší ma, Mia'' ,,Sára mi o tebe rozprávala,'' dodal bez toho aby sa prestal usmievať ,,Spomenula aj to, že fetujem a chovám kobylky ?'' na okamih zostal zarazený a potom vybuchol do smiechu ,,Nie, asi zabudla, ale hovorila že máš mimoriadny zmysel pre humor!'' Pokrčila som plecami. ,,Vidím, že ani tebe sa nikto neunúval oznámiť tému večera,'' ukázala som na jeho fialovú mikinu a tenisky. ,,Nie, na tento detail zabudli.'' Usmial sa a v podstate mi bol sympatický. Ja som kútikom oka sledovala Sáru s Denisom, ako sa neustále objímajú a šepotajú si do ucha. Uf, bola to moja najlepšia kamarátka a tento lovec panien sa jej snažil nadbiehať. ,,Takže... ty a balet?'' opýtal sa ma Lukáš, asi chcel prelomiť ľady. ,,Áno,'' odpovedala som pozerajúc svoje roztiahnuté nohy. ,,Je pravda, čo sa hovorí o baletkách?'' ,,Že sú nymfomanky?'' ,,Skôr to, že sú veľmi sústredené na diétu.'' Správala som sa ako hlupaňa. Konečne sme sa ocitli v dohľade obrovského vyhadzovača, premeriavajúceho si nás od hlavy až k pätám. ,,Vy dvaja nie ste oblečení podľa predpisov,'' usúdil. ,,Mýliš sa, my sme oblečení ako svedkovia nevesty, nevidíš?'' odpovedal Lukáš. ,,Nie, a teraz si vystúpte z radu!'' Povedal zatiaľ čo Sáru a Denisa nechal vojsť. ,,Nepôjdem dnu bez mojej najlepšej kamarátky'' namietala Sára ,,Len choď, choď, to je v poriadku,'' ubezpečila som ju s úsmevom a ukázala na Lukáša. ,,Áno, len chodte, zabavte sa mi ostaneme vonku nanajvýš si pôjdeme niekam dať hamburger,'' pokračoval Lukáš. Sára vyzerala stratená ale Denis ju objal okolo pliec a ubezpečil ju, obrátiac sa na nás dvoch: ,, Len poď, nemá význam aby sme všetci ostali trčať vonku nie? Trocha sa tam poobzeráme a potom sa tu stretneme.'' Lukáš ma chytil za rukáv a odtiahoval ma ďaleko od zástupu. Sára mi zamávala a zmizla v útrobách vily. Bolo neznesiteľné chladno už som si necítila nohy. Lukáš ma odprevadil k svojmu autu o pár blokov ďalej nasadli sme do zhrdzaveného auta a zapol kúrenie. Bola som nepokojná potrebovala som mať Sáru na dohľad. ,,Priznám sa ti, že mi vôbec nie je ľúto, že sme sa nedostali dnu,'' poznamenal.,,Ani mne, ja sa na večierkoch neviem baviť. Pripadá mi to, akoby som sa pozerala na ryby v akváriu...'',,Nuž nebude ťažké baviť sa na takýchto večierkoch. Stačí sa naliať vodkou s Red Bullom a zapiť tým zopár tabletiek. To by si videla tú zábavu.'' ,,Chceš povedať, že na zblíženie všetci potrebujú byť ako opice?'' zasmial sa, rozprávali sme sa a napokon som usúdila že nie je až tak nanič. Strávili sme spolu príjemný večer, dali sme si hranolčeky a ani som si neuvedomila že sú dve hodiny preč. Vtom mi začal zvoniť mobil. Myslela som si že mi vola Sára, a keď sa ozval Patrikov hlas, takmer som dostala infarkt. ,,Ahoj, Mia prepáč že ťa vyrušujem. Skúšal som zavolat Sáre ale má vypnutý mobil. Už je dosť neskoro, tak mám obavy... je v poriadku? Nepotrebujete odviesť domov?'' Opýtal sa úzkostlivo. Nedokázala som mu odpovedať. Láska ktorú som k nemu cítila ma nenápadne dusila. Nepotrebujem sprostý odvoz, potrebujem teba. Naladila som hlas a odpovedala som mu otrávene: ,,Aha, to si ty! Máš pravdu, Sára má vypnutý mobil ale neboj sa onedlho sa vrátime!'' ,,Dobre teda. Myslel som si to, prepáč že som ťa vyrušil. Môžeš mi ju dať k telefónu?'' Do riti! Nemohla som napodobniť jej hlas a povedať: prosím ťa, vyrušuj ma každý deň až do konca života! ,,Je na hajzly! Len čo sa ukáže, poviem jej nech ti zavolá. Je tu príšerný hluk,'' klamala som. ,,Dobre, Mia nech mi určite zavolá, aby som mohol pokojne spať.'' Jasné choď spať. Chcela by som byť teraz v tvojej posteli. ,,Zvláštne,'' pokračoval ,,máte tam akosi ticho na to, že ste na večierku!'' Božemôj! ,,To je mojim mobilom, je to nový model a má funkciu... tlamič zvukov...'' vyjachtala som. Čo to dočerta trepem?,,Funguje to výborne, Mia. Potom mi povieš, čo je to za model, tiež si ho kúpim! Príjemnú zábavu a nezabudni povedať Sáre nech sa mi ozve!'' ,,Buď bez obáv, poviem jej to len čo sa objaví.'' Mala som chuť zomrieť. Vôbec som nevedela kde je Sára. Klamala som svojej životnej láske počas najdlhšieho rozhovoru aký som s ním kedy viedla. ,,Prepáč, ale hovorila si práve s prezidentom Spojených štátov?'' opýtal sa ma Lukáš, na ktorého som úplne zabudla. ,,S kým?" ,,Ja len že odrazu si bola taká vážna a rozpačitá, akoby ta pristihli pri lúpeži." Pozerala som na ňho ako debil. ,,Bol to Sárin otec. Nevie sa jej dotelefonovať a tak zavolal mne.",,Aha, tušil som správne hroziacu nepríjemnosť. Ideme ju pohladať?'' ,,Áno podme, už sú takmer tri hodiny.'' Keď sme vystupovali z auta, zdalo sa akoby malo snežiť. Pustili sme sa smerom k vile. Postávali to skupinky mladých, všetko známe tváre. Niekto sa zrútil na trávnik a zopár opitých dievčat nahlas spievalo, nedbajúc na mráz. Vonku po Sáre nebolo ani stopy. ,,Musíme ísť dnu,'' poznamenal Lukáš. Prikývla som. Obrovský vyhadzovač stál na svojom mieste. Lukáš sa pred neho postavil. ,,Môžeme vojsť?'' Opýtal sa. ,, Nie ste vhodne oblečení,'' odpovedal bez toho aby mu venoval pohľad. ,,Máš pravdu kamarát, lenže sme z protidrogového a moja kolegyňa je psychologička. Nemusíš nám veriť...'' premeral si nás od hlavy až po päty stisol plecia a pustil nás dnu. Vnútri bola tma, Bibbi a Dell sedeli na kolenách dvom chalanom celkom pekných, v pozadi sa ozývala skladba od 5 seconds of summer, na sedačkách sa náruživo bozkávali páriky. Lenže po Sáre a Denisovy nebolo ani stopy, skúšali sme sa dovolať na mobil, ale bol mimo dosahu siete. Bála som sa, že sa Patrik znova ozve. Vypla som telefón. Cítila som sa ako mŕtva, nikde po nich nebolo ani stopy, poprosila som lukáša aby ma odviezol domov. ,,kde by mohli byť?'' Dával si otázku. ,,Myslím že u Denisa. Čo urobíme vtrhneme tam? Sú dospelí a vedia čo robia. Aspoň v to dúfam, nemáme právo im zničiť prvú noc.'' Len čo som to vyslovila, hneď som to aj oľutovala. ,,Ach... hovoríš, že oni... dnes...'' opýtal sa s úsmevom. ,,Neviem, myslím si to, lebo...'' uškrnul sa a nasadol do auta. Mala som si uvedomiť že moja kamarátka mala právo rozhodovať o vlastnom živote a ja som nemala právo napomínať alebo ťahať ju za uši. Bez slov sme zastali pred mojím domom, bolo po pol štvrtej ,,Ďakujem za krásny večer, mia. Nečakal som že mi bude tak dobre.'' ,,Robíš si zo mňa srandu?''opýtala som sa pochybovačne. ,,Nie, myslím to vážne. Myslel som, že budem trčat niekde v kúte s teplým pivom v papierovom pohári, ale vďaka tebe bol tento večer naozaj pekný. Môžeme sa znova vidieť? Možno by sme mohli ísť spolu do kina,'' navrhol ovládnutý nadšením. ,,Dobre, ozvi sa, môžeme ísť cez týžden na pizzu.'' ,,Baletky jedia pizzu?'' Opýtal sa pobavene. ,,Len okrajky!''. Smial sa vyčkávajúc, kým vojdem do domu, až potom naštartoval. Potichu som kráčala po schodoch škrípajúcich ako stará loď a zastala som pred dverami maminej izby, nahla som sa k nim a zašepkala že som sa vrátila.Počkala som.Zakašlala a vysiakala si nos. ,,Mia už si doma? Všetko v poriadku? Bež do postele je neskoro,'' Nepodarilo sa jej oklamať ma, plakala ako dážť už poriadne dlho. Vošla som do svojej izby a zapola mobil mala som zmeškaný hovor od Patrika a dva od Sári. Hneď som jej zatelefonovala. ,,Kde si?'' Počula som ako plače ,,Prosím, príď po mňa,'' prosíkala.
