Nebola som ktovie aká spoločníčka. Mama mi často opakovala že si ju nevšímam, hlavne keď sme spoločne cestovali niekam autom. Čo som mala robiť, keď nikdo nechápal moje vtipy? Radšej som sa vybrala sama na dlhé cyklistické túry a pritom počúvala Selenu Gomez. Hodiny baletu v tanečnej škole v Leicestri mi už dávno nestačili, nadišiel čas, aby som sa posunula na inú úroveň alebo sa toho úplne vzdala. S váhou tela, ktoré akoby ani nebolo moje a ktoré sa mi zúfalo snažilo niečo povedať, sa moja zlá nálada stávala takmer patalogickou. Sára, moja najlepšia kamarádka, akú si človek môže priať bola jediná ktorá ma vedela aspoň trochu rozosmiať. Poznaly sme sa už od škôlky a s radosťou sme každému hovorili že sme sestry aj keď rozličnejšie typy by ste hľadali márne. Ja som mala krátke hnedé vlasy, hnedé oči, bledú pleť a všetky predpoklady byť nešťastná. Ona bola plavovláska s dlhými vlasmi medového odtieňa, modré oči a vždy dobre naladená. Bolo to logické, kedže mala rodinu, ktorú som jej vždy závidela. Úžasného staršieho brata, dôstojníka v kráľovskom námorníctve, vždy veselú mamu, vynikajúcu kuchárku a otca ktorému by ani vo sne nemapadlo odísť a kúpiť si cigarety bez toho aby to doma oznámil. Moja mama nevedela variť. Každý rok keď sme boli malé, písala Sára Ježiškovy list a prosila ho aby si ma jej rodičia adoptovali. Jej mama sa snažila veľmi opatrne vysvetliť že by z toho boli moji rodičia neštastný. Lenže keď sa naši rozviedly, tiež som začala písať Ježiškovy. Každým rokom boli viac výhražné, až ma to nakoniec prestalo baviť. Sára to však nikdy nevzdala a vlastnoručne napísala vyhlásenie, potvrdzujúce že sme vždy boli a stále sme sestry aj keby sa všetci postavili na hlavu. Jednej noci počas mesačného splnu sme to slávnostne podpísali vlastnou krvou. Neexistovalo nič čo by nás rozdelilo, boli sme neporazitelné, nerozlučné, jedinečné ale predovšetkým sme stále neprestaly veriť na Ježiška. V tú mesačnú noc sme mali 9 rokov. Teraz máme 16 a doteraz nás nič nerozdelilo. Žiadny chlapec ani závisť spolužiačok ani zlé známky. Sára bola moja sestra a ja jej. Toto nám stačilo. Keď sme niekedy prespávali u nás doma alebo u nich už sme nerozoberali príhody Barbie. Celú noc až do svitania sme prebdeli a predstavovali sme si našu budúcnosť. Ja som si svoju budúcnosť predstavovala s jej bratom Patrikom. Patrik a Sára sa narodili pod šťastnou hviezdou a každému sa páčily. Pre nich bol život jeden krásny, vzácny dar ktorý netreba premárniť a k všetkému pristupovaly tak akoby to bola hra. K priateľstvám, úlohám, vzťahom. Patrika som milovala od svojich 3 rokov. A nebola to len slovná hračka. Ak by som si raz mala vybrať medzi ním a baletom prisahám že by som sa radšej vrhla z mosta. Bol odo mňa o 2 roky starší a stále ma považoval za svoju druhú mladšiu sestričku a ja som mu to len potvrdzovala. Aby som nevzbudila podozrenie, predstierala som že ho neznášam a vždy jednoslabične odbrkovala na jeho otázky. Milovala som ho od prvého okamihu keď som ho zbadala. Bolo to na našom školskom dvore keď ma Sára vzala za ruku a odviedla ma k nemu aby mi ho predstavila ,,To je môj brat a ty si moja sestra" predniesla slávnostne, keď sa ohradil že to nie je možné Sára sa rozplakala tak žalostne že musel súhlasiť len aby sa utíšila. Vtedy som pochopila aký je pre mňa Patrik dôležitý. Nie ako mama alebo ako otec, dokonca ani ako Sára. Vedela som to a len čo som ho zbadala líca sa mi rozhoreli a v bruchu som cítila niečo zvláštne. Rokmi sa to všetko zhoršovalo. Bolelo ma vidieť Patrika s vedomím že ho milujem a aké by to mohlo mať následky. Vedieť že musím predstierať opovrhovanie, ma však bolelo ešte viac. Chcela som sa ho dotýkať, bozkávať a milovať sa s ním. Ale pomyslenie že by sa Sára so mnou prestala rozprávať ma zabolela. Asi to bolo tým že Sára by obetovala aj vlastnú ruku, len aby dve osoby boli k sebe priatelské. Keby vedela že som odjakživa túžila vydať sa za ňho a mať s ním 6 detí asi by ju to veľmi nepotešilo. Existovali totiž napísané hranice za ktoré sa nesmelo ísť a ja som sa ich snažila rešpektovať, aby sa nenarušila rovnováha nášho priatelstva. Patrik bol jej brat a s tým sa nedalo nič robiť, s nikým sa nemienila deliť. Vždy keď prejavil záujem o nejaké dievča Sára robila všetko aby im to prekazila. Priznávam bolo to detinské správanie ale Patrik bol tak výnimočný že v nás vyvolával dojem akoby žiadne dievča nedosahovalo jeho úroveň. Apoň nie tu na zemi. Nebolo to iba tým že jeho krása, rovnako ako setrina vyrážala dych vďaka silným očiam farby mora v letnom období, malému rovnému nosu, perách volajúcich po bozkoch ktoré lemovali dva rady nádherných bielych zubov. Bola to hlavne jeho láskavosť a optimizmus, ktorý spôsoboval, že sa ľudia v jeho blískosti cítily šťastný.
