Prológ

128 12 2
                                    

Krajina vlniacich plání bola vždy pokojným a nenápadným miestom, ktoré zvyšku sveta prišlo natoľko nedôležité, že sa ním takmer nikdy nezaoberali. Nenachádzali sa tu ložiská vzácnych kovov, nerodili sa tu magické tvory a krajina neprekypovala kúzlami a magickou energiou. Navyše, žili tu len obyčajní ľudia - takí, ktorí neovládali taje mágie, ani neoplývali výnimočnými bojovými schopnosťami či strategickým myslením. Po mágii ani nijak obzvlášť netúžili, na zreteli mali len svoj pokojný život v dedinkách medzi vlniacimi zemami. 

Kto by aj túžil po mágii, keď so sebou prinášala mnohé riziká a nebezpečenstvá? Stovky porekadiel o hrozných kliatbach a krvilačných monštrách nevznikli len náhodou. Tých pár odvážlivcov, ktorí opustili svoju domovinu s cieľom objavovať vonkajší svet a podarilo sa im vrátiť v zdraví a v celku, prinášali so sebou aj strašlivé príbehy plné desu a momentov medzi životom a smrťou. Predsa len, čo zmôže malý človiečik proti zlomyseľnej čarodejnici, beštiám hlbokých lesov či divokej prírode presiaknutej kúzlami?

Ľudia si našli svoje miesto v Krajine vlniacich plání a len zriedkavo ju opúšťali. Samozrejme, ľudské usadlosti existovali aj mimo tohto územia, no zväčša pozostávali z dediniek roztrúsených kade-tade v menšej hustote. Krajina vlniacich plání bolo jediným územím, ktoré sa považovalo za čisto ľudské, a v ktorom sa ľudia mohli cítiť bezpečne. Dedinky mimo Krajiny sa zväčša vyskytovali blízko sídiel, ktoré obývali ľudia so schopnosťami - mágovia, no obyčajní ľudia nimi boli vykorisťovaní a boli terčom posmeškov. 

Ľudia boli ostatnými druhmi považovaní za menejcenných, a preto sa nimi nikdy poriadne nezaoberali. Práve táto skutočnosť ich chránila pred záujmom sveta a ich Krajina bola doposiaľ nedotknutá vojnou či bojom. 

Čo však mierumilovní obyvatelia Krajiny zatiaľ netušili, čoskoro sa to malo zmeniť.

Za hranicamiWhere stories live. Discover now