Za hranicami

8. Slová starostu

"Uhm, ľudia... Čo sa to deje s trávou?" mračila sa Anna pri pohľade na fľakatú trávu. Kde-tu sa nachádzalo modré stebielko, inde ružové, tu červené a tam biele. Anna nad týmto úkazom rozmýšľala už hodnú chvíľu počas pochodovania po lese a zvažovala, či sa má kamarátov vôbec pýtať alebo je to taká bežná vec v ich svete, že sa jej len vysmejú.

"Chcela si zmenu prostredia, máš ju mať," žmurkol na ňu Rišo, ktorý k nej bol najbližšie. "Neboj sa, nič to neznamená. V týchto končinách lesa je to celkom bežný úkaz."

"Navyše, znamená to, že sa blížime k okraju lesa," ozvala sa Zoja spredu. 

Ich družina sa znova predierala hustým lesom už od svitania. Napočudovanie bol všade pokoj a ticho.

"Myslíte si, že už nás nikto nesleduje?" ozval sa Rišo.

"Nikoho som už nevidela," odvetila Terka. 

"Zrejme si vojaci o sebe veľa mysleli, keď na nás poslali len štyroch," odfrkol si Adam.

Jeho štyria spoločníci po tejto poznámke zostali ticho pri spomienke na to, ako sa ich Adam nadránom všetkých zbavil. Anna horela zvedavosťou a obavami nad Adamovými schopnosťami, no nechcela sa ho pred všetkými vypytovať. Necítila, že bola tá správna chvíľa. Namiesto toho však zamestnala svoju myseľ dumaním nad tým, akú schopnosť môže mať. Žeby vedel vytvoriť tmu? Nie, nie, vo väznici strážnici hovorili o akýchsi očiach... Možno vie vytvárať preludy?

"Pozrite!" Terka ukázala svojím malým prstom pred seba. Ostatní kráčali s pohľadmi upretými pod svoje nohy a tak až teraz spatrili malé jazierko, ktoré sa im vynorilo v ceste. Voda v ňom bola azúrovo modrá a čistá.

"Výborne, konečne sa môžeme umyť," zajasal Adam, no stretol sa s prekvapenými pohľadmi. "Čo je s vami? Od rána ste všetci nejakí divní. Myslíte si snáď, že nám niekto v meste ponúkne všetkým bublinkovú kúpeľ? Toto je najväčšia príležitosť ako obnoviť našu hygienu, ktorá sa nám v blízkej dobe naskytne."

"Ja ti neviem," zdráhala sa Anna a Rišo vyzeral rovnako zakríknuto. 

"To sa máme akože pred všetkými vyzliecť a okúpať sa?" zhrozil sa.

"Jasné," žmurkla naňho Zoja šibalsky. Tá ako jediná Adamov nápad bez námietok podporila. "Mne to nerobí problém, a vám?" usmiala sa. Anna takmer zabudla, že Zoja je veľmi sebavedomé dievča, ktoré sa zrejme za nič nehanbí.

"Bože, ľudia, srandujem," prevrátila očami. "Mohli by sme ísť po jednom a hliadkovať, čo na to hovoríte?"

"Lepšie by som to sám nevymyslel," súhlasil Adam. "Kto ide prvý?"

Nastalo ticho. Anna s Rišom ešte vždy neboli celkom presvedčení a Terka vyzerala, že jej to je vonkoncom jedno. Zoja teda mykla plecami a ponúkla sa, že pôjde prvá. A tak sa Anna, Adam, Rišo a Terka rozostavali pozdĺž jazierka a otočili sa mu chrbtom, dívajúc pred seba v prípade, že by niečo, alebo niekto, hrozilo. Len matne počuli, ako za nimi šuští Zojino oblečenie a ako žblnká voda, do ktorej sa ponorila. 

"Ľudia, tá voda je super! Má príjemnú vlažnú teplotu a je neuveriteľne čistá!" ozývalo sa za ich chrbtami nadšene. Všetci si dávali pozor, aby sa pod vplyvom nejakého impulzu neotočili za Zojiným hlasom, hoci mali pocit, že by jej to možno ani nevadilo. Predsa len jej však dopriali súkromie. 

"Zojáá, ešte koľko ti to bude trvať?" prevracal Adam očami. 

"Ach jaj, už idem," odvetila. Všetci, až na Adama, na ňu trpezlivo čakali a strážili okolie. Čoskoro sa vedľa nich objavila oblečená, čistá a usmiata. Len končeky červených vlasov mala mokré a rukami ich prehrabovala, aby stihli vyschnúť.