12.Chapitre

1 0 0
                                    

Netušil ako to má opísať no mal pocit, akoby v ateliéri ubiehal čas úplne inak. Bolo už dávno po desiatej hodine večernej a on mal akurát namierené ku svojej internátnej izbe. No ešte stále mal pred očami nádherné bytosti Amaryllis a Narine. Hoci boli úplné protiklady, ako ying a yang, deň a noc alebo slnko a mesiac navzájom sa doplňovali. Chvíľami mal až pocit, že tam zavadzal, keď sa ich pokúšal vyobraziť. Toľko príšerných náčrtov akých dnes vytvoril sa mu ešte v živote nikdy nepodarilo nakresliť. No všetko musí byť po prvý raz, aj keď by bol najradšej ak by sa to nestalo. Počas celých šiestich hodín sa len trápil a najhoršie na tom bolo, že trápil aj tri nevinné ženy. Bolo úplne jedno ako sa tvárili alebo ako ďaleko boli. Jednoducho sa mu nedarilo ani načrtnúť nos, ktorý mu vždy išiel na jednotku. Madame Dove ho po celý čas sledovala zamračeným, takmer smutným pohľadom. Nechcel, aby ho ľutovala, pretože si to absolútne nezaslúžil. To on mohol z veľkej časti za to, že ho jeho milovaná múza opustila. To on ju bral za samozrejmosť a nedal jej dlhé mesiace pokoj. Mohol za všetko, čo sa mu dialo. Mal poslúchnuť madame Tilio, keď mu vravela, aby si na nejaký čas dal prestávku s kreslením, pretože inak vyhorí. Lenže on musel byť tvrdohlavý ako mulica a pokračoval v preťažovaní múzy. Bol neskutočne chamtivý a teraz sa za svoje správanie voči svojmu okoliu neskutočne hanbil. Mal prestať v tom najlepšom a oddýchnuť si no on to neurobil, a tak teraz mal v hlave ako vygumované. Neznášal sa za to a veľmi.

Joker2559

La muse Where stories live. Discover now