17.Chapitre

1 0 0
                                    

Do miestnosti vošiel pohľadný mladý muž a Florian v ňom spoznal toho, ktorého Amaryllis pobozkala. Úprimne netváril sa, že je šťastím bez seba, že sú tu, len oni dvaja. Jeho skúmavý pohľad ich donútil sa od seba vzdialiť, akoby sa popálili. ,,Ideme domov,"povedal pokojným hlasom a hneď na to sa otočil na päte. Nečakal ani na odpoveď a odišiel preč. Amaryllis sa na Floriana ospravedlňujúco pozrela a následne na to rýchlym krokom opustila ateliér. Ak by sa Floriana niekto v ten moment spýtal, čo cítil jeho odpoveď by bola zaujímavá. Emócie sa v ňom striedali ako na bežiacom páse. No niektoré sa prebojovali nad ostatnými a kraľovali im. Pocit ako zmätenie bol na najvyššom stupienku. Príchod a slová neznámeho ho natoľko zmiatli, že hodnú chvíľu stál na tom istom mieste ako socha. Ďalší bol strach, ktorý bol plne zameraný na Amaryllis. Bál sa, že sa jej niečo stane, a to len kvôli nemu. No na druhú stranu nerobili nič tak hrozné. Ak by mala až taký problém s nahotou určite by to povedala. No nemal pocit, že by jej to vadilo. A vlastne jej to asi ani nerobilo zrejme až taký veľký problém, keďže podľa slov Lottie ju už párkrát takto maľovali. Nakoniec zostala túžba, ktorá už pomaly doznievala no on ju stále cítil. Tá túžba ho natoľko spaľovala, že to bola práve ona, vďaka ktorej sa rozbehol z ateliéru. No bolo už neskoro. Ani jeden sa pred ním už nenachádzal.

Joker2559

La muse Where stories live. Discover now