Zlomená |Lando Norris|

14

"Naozaj si myslíš, že to je dobrý nápad?" spýtala som sa do ticha, ktoré prevládalo v priestore auta. Od rána som sa cítila nervózna a nervozita ďalej pohlcovala moje telo, keď sme sa pomaly ale isto blížili k cieľu. Pochybovala som o všetkom, všetky moje dobré myšlienky kamsi uleteli do neznáma a tie zlé ich nahradili.

"Samozrejme, prečo by som si mal myslieť opak?"

"Pretože tu je možnosť, že ma tvoja sestra neprijme a nebudeme si rozumieť?" nadhodila som. Auto začalo rapídne spomaľovať až sme zastavili na krajnici. Vypol motor, odopol si pás a celým telom sa otočil na mňa. Pohľad zabodol do môjho a chvíľu len skúmal. Vyzeralo to akoby sa uisťoval či to myslím vážne. Myslela som to smrteľne vážne.

"Kde sa tieto nezmysli berú v tvojej hlave, prosím teba? Moja sestra je praštená v dobrom slova zmysle. Chcela ťa spoznať už dávno a ver mi moja sestra nechce spoznať bárkoho. Uvoľni sa, buď svoja a získaš si ju všetkými desiatimi." upokojujúco sa na mňa usmial. Trochu ma jeho slová upokojili ale stále bolo vo mne semiačko neistoty, ktoré nechcelo zmiznúť.

"Ak to nebude pravda naspäť ideš autobusom a ja idem tvojim autom." pohrozila som mu so smiechom.

"Platí." môj smiech preťalo jeho rozhodné prikývnutie na moju zo srandy mysliacu vyhrážku. Pozerala som na neho ako puk, pretože to povedal vážne a tak sa aj tváril.

"Viem, že vyhrám preto som súhlasil. Moje autíčko by som ti dobrovoľne nedal do rúk." pohladil volant auta nad čím som pokrútila hlavou. Náhodou šoférujem vcelku dobre, Lucas ma učil a nechával ma vyjazdiť sa čo najviac. Pravda je, že tu je volant na druhej strane tak si neviem predstaviť ako by som jazdila. Všetko je tu opačné a z toho by som bola opačná aj ja čo by nebola dobrá kombinácia.

Vydali sme sa na cestu, ktorá nám trvala dokopy pól hodinu. Zastavili sme na veľkom parkovisku, ktoré bolo pred veľkou budovou.

"Toto je hlavná budova. Bývajú tam majitelia, sú tam aj byty pre VIP jazdcov, ktorí tu môžu spať keď je treba. Ihneď sa budovou sú stajne a podobnú kraviny, ktorým sa rozumie Flo lepšie ako ja. Aha pozri, už na nás kýva."

Pred nami bola veľká budova, ktorá mala v strede vyrezaný oblúk, cez ktorý sa dalo vidieť až ku stajniam. Oblúk mal sklenené dvere, pred ktorými stála jeho sestra. Už z diaľky som videla jej úsmev. Trochu neistoty zo mňa opadlo.

Vystúpila som z auta a nasledovala som Landa ako kráča ku sestre, ktorá netrpezlivo vyčkávala kedy ku nej prídeme.

"Ahojte, Lando trvalo ti to dnes večnosť!" pozorovala som súrodenecký boj, ktorý vládli očným kontaktom.

"Ospravedlňujem sa vaša výsosť, že som prišiel o minútu neskôr. Je sedem hodín ráno, buď rada, že som nie som nevrlý."

"Nie si nevrlý si nezdvorilý ani si nás nepredstavil. Hanba ti Norris." zakryla som vyliezajúci úsmev pod ruku, ktorú som si dala pred ústa.

"Ospravedlň môjho brata, som Flo žiaľ jeho sestra, ty musíš byť Ellie dievča o ktorom mi nič nechcel povedať. Veľmi rada ťa konečne spoznávam." jej natiahnutú ruku som prijala s úsmevom, ktorý som už neskrývala.

"Aj ja ťa rada spoznávam. Lando mi o tebe veľa hovoril, samozrejme len v dobrom." ubezpečila som ju, pretože už sa otáčala na brata po ktorom stihla hodiť jej jazdecké rukavice.

"Fakt sa vykresluješ Flo v tom najlepšom svetle." ironicky zahlásil keď sa dvíhal pre jej rukavice.

"Ukážeš mi to tu? Ešte som nebola na tak veľkom ranči. Vyzerá to tu úchvatne a luxusne." prerušila som ich boj, ktorý zvádzali.