Zlomená |Lando Norris|

34

Byť na lodi, ktorá neviete kedy stroskotá je stresujúce. Každý deň som sa zobúdzala s bolesťou brucha,  zle mi bolo po celý deň. Neustála bolesť hlavy, ktorá ma sprevádzala deň čo deň bola neznesiteľná. Pripisovala som to k deficitu spánku. Spánok vďaka nevedomosti neprichádzal a môj mozog pracoval na plné obrátky nonstop, deň či noc. Trápila som sa. Skoro trojtýždňové voľné čo jazdci mali sme mali s Landom tráviť spolu. Naplánovaná dovolenka padla, pretože milosť pán sa so mnou ešte stále nerozpráva. Môj kurz skončil k tridsiatemu júlu, úspešne som získala certifikát, ktorý mi do budúcna pomôže. V práci som na tri týždne mala naplánované voľno, ktoré som teraz nemala kde a s kým stráviť. 

Pierre a Kate sa snažili vyplniť moje nečakané voľno. Nie že by sme nerada s nimi niekam išla ale nemala som na to chuť a náladu. Bola som unavená a ich turistické chodníčky som naozaj šliapať nemienila.  Je od nich krásne, že chcú aby som nepremýšľala nad tým čo sa deje ale zrovna túra nie je to po čom túžim. Potrebovala by som fľašu vína, aj dve, masáž a riadneho terapeuta, ktorý by ma vypočul. Beriem kohokoľvek kto je ochotný ma vypočuť. 

"Podľa môjho názoru by si mala doletieť do Anglicka a vyriešiť to raz a navždy. Ak uvidíš, že to nemá zmysel skonči to. Trápiš sa a naposledy som ťa takúto utrápenú videla po smrti Lucasa a neželám si aby to pokračovalo. Zaslúžiš si byť šťastná a nie kvôli anglickému tvrdohlavému blbcovi smútiť a zdierať sa. Mám Landa rada ale momentálne mi dvíha tlak do vysokých čísiel. Toto sa nerobí. ak by so mnou George takto zaobchádzal chlapec by už nemal titul môj priateľ." 

Jediná Carmen, ktorá mi zazvonila na zvonček bytu a stála pred dverami s fľašou vína vedela čo potrebujem. Poznala ma a skoro do bodky splnila všetko čo som si želala. Jediná masáž chýbala ale tú som vedela odpustiť. Stačilo mi rozprávanie a upíjaní si z vína, ktoré mi už po prvej stiahnutej fľaše opantávalo všetky v bunky tele. Po celom týždni to bolo prvé uvoľnenie, ktoré som pociťovala. Pijem príležitostne, Vianoce, Silvester ale aj to len víno, tvrdé moc nemusím. Táto príležitosť si ale žiadala aj tri fľaše kvalitného vína. 

"Ja s ním nechcem ukončiť vzťah. Ľúbim ho Carmen. Po dlhej dobe sa cítim šťastná. Prečo vždy keď som šťastná si život povie "Hm takto to nepôjde. Šťastie nie je pre teba."? Nikomu som nič neurobila. Vždy si hľadím svojho tak prečo je život ku mne krutý?" život ma facká na každom rohu.  Nemôže ma nechať šťastnú, vždy mi hodí pod nohy drevo o ktoré sa potknem. 

"Vidím to na tebe. Je svetlo tvojho života ale momentálne je čierna diera tvojho života. Ste môj obľúbený pár ale ak má z teba vycuciavať život tak je lepšie pre tvoje dobro ukončiť to. Musíš počúvnuť svoj mozog čo ti hovorí.  Vždy sa všetko vyrieši ak má človek čistú hlavu." odpijem si z vína riadny hlt. Príjemná jemná chuť červeného vína mi prejde hrdlom. Nemám čistú hlavu ani srdce. Nezhodujú sa v ničom. Mám guláš vo všetkom. Srdce hovorí jedno, hlava zasa ďalšie. Presne ako vo filmoch kde sa hlavná postava nevie rozhodnúť. Tam stojím aj ja. Rozhodnutie, ktoré ďalej učiním ovplyvní ďalší chod. Svoj ďalší krok som si musela riadne premyslieť. 

"Inak vyzeráš hrozne, čo sa s tebou deje?" nadhodila ďalšiu tému o ktorej som moc nechcela rozprávať ale keď už je tu čo narobím? Povzdychla som si a pohár som položila na stolík. Nohy som si pritiahla k telu a objala som ich rukami. O kolená som si oprela hlavu a pozorovala som neurčitý bod. 

"Nespávam z toľkého premýšľania. Hlava mi ide vybuchnúť už niekoľký deň po sebe, lieky nezaberajú. Stále mi je zle od žalúdka aj keď nič nezjem. Všetko to spôsobuje stres, ktorý mi vplával do života. Je to neúnosné ale časom som si zvykla. " všetka ťarcha, ktorú som v sebe dusila vyplávala na povrch. Carmen tu je, počúva ma, stará sa. Všetko zo mňa opadlo. Pierre síce chodí za mnou ale nedokážem sa mu zveriť zo všetkým. Časom sa všetko vylieči a verím,  že znovu budem mať v ňom to čo som mala. Pravého kamaráta, ktorý tu bude pre mňa. Postupne sa tam znovu dostaneme.