Zlomená |Lando Norris|

28

"Zbláznila si sa?!! Kompletne si prišla o rozum kurva?" stalo sa to čo som očakávala. Landov hnev som mohla pocítiť pred policajnou stanicou, kde sme sa vybrali po mojom výroku, kto ma objíma. Vonku som mi vysvetlila celú situáciu, s ktorou môj priateľ jednoznačne nesúhlasil. Dával mi to najavo zamračeným pohľadom a miernym zvyšovaním jeho hlasu.

"Neprišla som o rozum. Nenechám ho ísť do väzenia!!" mala som blízko k Lucasovej rodine. Filip  bol ako môj mladší brat, na ktorého som vždy dozerala. Urobil chybu. Uvedomuje si, že za tento prešľap bude niesť následky. Samého ho to poznačilo.

"Zaslúži si ísť do väzenia!! Skoro ti zabil sestru na to si zabudla?!!!!!!" ľudia prechádzajúci okolo policajnej stanice na nás pozerali ako na bláznov. Hulákali sme po sebe po anglicky čo pre Francúzov nie je zrovna pomazanie pre  uši.

"Nezabudla som! Uvedom si, že ten chalanisko má devätnásť rokov! Nedopustím aby išiel do väzenia. Neurobím to, kvôli Lucasovi, jeho rodine a mne samej. Beriem ho ako moju rodinu. Vždy si budem rodinu chrániť."

Hovorila som potichu, cez zaťaté zuby mi prechádzali slová aby som nemusela kričať. Prestávala ma táto hádka baviť.

"Ellie uvedom si, že Lucas je mŕtvy. Jeho brat musí niesť následky za to čo napácha. Nemôžeš ho zo všetkých sračiek ťahať." zamračila som sa na neho. Mala som sto chutí mu jednu vraziť, ovládla som sa.

"Váž svoje slová Norris. Neskús ma nahnevať." výstražne som dvihla ukazovák aby som na svoje slová dala váhu. Oslovila som ho priezviskom čo ho prekvapilo. Trhol sebou, keď som ho vyslovila.

"Drahá Ellie zobuď sa. Ak mu budeš pomáhať svoju rodinu podrazíš. Tvoja sestra leží v nemocnici, ledva sa prebrala, ledva žije! Ty namiesto toho aby si bola pri nej pomáhaš páchateľovi uniknúť trestu! Zrádzaš vlastnú krv!"

Tie jeho anglické zásady mi idú práve teraz hore krkom. On nevie pochopiť mňa ja zasa jeho. Sme príliš odlišní, ale zároveň sa nechcem jeden druhého vzdať.

"Nepodrazím nikoho! Odmietam sa s tebou naďalej o tomto baviť. Koniec diskusie."  trápne som si myslela, že som to celé vyriešila. Síce som sa otočila na päte s úmyslom vrátiť sa za Filipom a Pierrom ale jeho ruka, ktorá sa obtočila okolo môjho zápästia ma prinútila zastaviť. Znovu som sa na neho otočila. Oči inokedy plné lásky mali o odtieň tmavšiu farbu a nahnevaný pohľad mi zasahoval do celého tela.

"Rozmysli si aký krok urobíš kým ho urobíš." táto rada nad zlato mi na nič nebola. Bola som pevne rozhodnutá aké kroky chcem urobiť. Nepotrebovala som jeho povolenie, v tomto nie.

Návrat do miestnosti kde boli obaja moji blízky chlapi bez Landa vyvolal nadvihnutý pohľad od môjho najlepšieho kamaráta.

"Teraz randíš s Norrisom?" zvedavý tón hlasu sa ozval po miestnosti. Filip bol odjakživa zvedavý, ostalo mu to. Nezmenil sa.

"Teba do toho nič nie je chlapče." ešte vo mne vrela nahnevanosť z hádky, ktorá sa odohrala pred pár minútami. Vyvŕšila som si zlosť na ňom čo si nezaslúžil ale jeho otázka mi teraz nepomohla v ukľudnení.

"Randila si s mojím bratom nemáš pocit, že si zaslúžim vedieť ako sa ti darí v živote?" pohybuje sa na tenkom lade. Neuvedomuje si to ale ak vybuchnem bude o tom vedieť celé oddelenie.

"Filip sklapni teraz, radím ti dobre. Nechci ju nasrať ešte viac ako je nasratá." ruku na rameno mu položil Pierre, ktorý sa ku nemu postavil. Videl na mne, že nie som v takom kľude ako som odchádzala. Z chodby bol počuť hrmot. Nemusela som ani otočiť hlavu a vedela som, že to je môj anglický urazený priateľ. Schválne si povzdychol nahlas aby som to počula. Dával tým najavo, že tu neplánuje dlho byť.