Zlomená |Lando Norris|

27

Myslela som si, že ma tie zlé chvíle budú na pár týždňov obchádzať. Bola som naivná ak som si len myslela, že môžem byť šťastná a mať deň bez problému. Toto nebol problém. Nedá sa to tak definovať. Všetci navôkol mňa ma pozorovali. Čakali čo im poviem. V hlave som si nedokázala dať dve a dve dokopy. Mozog nepracoval správne, bol zaseknutý. Hlasy, ktoré sa ozývali vedľa mňa som počula tlmene. Ruky, ktoré sa ocitli na mojich ramenách privolali na povrch husiu kožu a mapky, ktoré sa mi robia keď mi je zima.

Prívod kyslíka sa zasekol. Nevedela som sa nadýchnuť. Pomaly mi dochádzal kyslík. Začínala som panikáriť. Postavila som sa zo sedačky, rukami som si začala mávať pred tvárou aby som nahnala studený vzduch  do mojej tváre. Naivne som si myslela, že mi to pomôže pri dýchaní.

"Nemôže dýchať!!"

"Lando urob niečo!!"

"Dostala panický záchvat rob niečo!!!"

Krik, hluk napĺňali obývaciu miestnosť. Matne som registrovala čo sa deje okolo mňa. Videla som rozmazane. Slzy sa dostávali na povrch. Mali oneskorenú reakciu. Pomaly stekali po mojich lícach, zanechávali za sebou mokré cestičky, po ktorých sa kotúľali ďalšie a ďalšie. Predo mnou sa zjavila silueta, ktorá mi bola známa. Chytil moje ruky do svojich, pozeral sa mi do očí. Nevedel čo robiť. Nezazlievam mu to. Postavila som ho do nepríjemnej situácie. Neovládla som svoje emócie. Snažil sa ma upokojiť hladením po rukách čo nepomáhalo. Ruky premiestnil na moju tvár, z ktorej utieral slzy.

"Nádych, výdych Ellie. Musíš spolupracovať. Počúvaj môj hlas, zameraj sa naň a začni v kľude dýchať. " prihováral sa mi. Snažila som sa počúvať jeho  hlas. Nedarilo sa mi to. Prečo to nie je ako v tých filmoch kde sa vám prihovárajú vaše polovičky a zázračne sa ukľudníte? Nefunguje to! Je to totálna kravina.

Cítila som sa ako pod vodou. Nemohla som sa nadýchnuť. Topila som sa.

"Uhni." Lando z môjho dohľadu zmizol. Predo mnou sa objavila Ria, ktorá urobila nečakanú ale veľmi efektívnu vec. Napriahla pravú ruku, ktorá pristála na mojom ľavom líci. Hlava sa mi otočila do strany pod silou rany, ktorú mi venovala.

"Au!" chytila som sa za boľavé miesto. Nesústredila som sa na dýchanie, sústredila som sa len na bolesť, ktorá mi prechádzala celou tvárou.

"Ria!!!" jeho prekvapený hlas sa miešal s nahnevaným. Mračil sa na Riu ale to si neuvedomoval, že mi pomohla a urobila správne rozhodnutie.

"Ďakujem." šepnem smerom ku nej. Voľne dýcham. Moje ramená sú schované pod rukami, ktoré si ma mňa položil.

"Čo sa deje? Kto ti volal? Stalo sa niečo?" bola to práve Ria, ktorá sa ujala slova. Chalani v tichosti sledovalo čo sa okolo nich dialo. Plne sa sústredili na diania okolo nich, po pobláznených podnapitých chalanoch nebolo ani stopy.

"Kde začať?" sama som nevedela kde začať aby celý príbeh mal logiku. Ja sama som mala problém dať si dve a dve dokopy. Posadila som na sa sedačku za mnou. Ak by som stála určite by som sa počas rozprávania zrútila. Všetko na mňa doliehalo. Uvedomenie si, že som pokazila Silvestra ľudom, ktorí si ho prišli užiť ma štvalo. V žiadnom prípade som nemala v pláne aby to takto dopadlo ale mohla som to vedieť? Nemohla!

"Volali mi z Paríža z nemocnice. Pracuje tam moja teta, ktorá tam robí na pohotovosti. Práve tam doviezli moju sestru, ktorú zrazilo auto. Šoféroval nejaký opitý vodič, nevšimol si, že na prechode ide partia deciek a - " zhlboka som sa musela nadýchnuť. Hlas sa mi mi zlomil v strede rozprávania. Slzy sa mi tlačilo do očí. Myslela som len na to najhoršie.