Prekliaty démon

6. Krstní rodičia

Kráľovský palác bol ako vždy nablýskaný až z toho boleli oči. Okolo okrúhlych veží poletovali ružovkasté obláčiky, pripomínajúce jahodovú penu a na perleťovo bielych stenách paláca sa odrážali farebné svetlá krištáľov. Celé hlavné mesto plávalo vo vzduchu, a tak nádhernú zelenú trávu vystriedal pohľad na chladné biele a miestami sivé oblaky. Aaralyn neraz počula od duší vo svojom meste, že presne takto nejako si ľudia predstavujú nebo. Zakaždým sa pri tom trpko usmiala. Ľudské duše túto pompéznosť nikdy neuvidia. Dostanú sa sem len ako nízky démoni, ktorí sem prídu slúžiť. To už však k ich predstave neba nepatrilo.

Páni. Prečo sem nechodíme častejšie? Á pravda. My nemáme rady iných démonov.

Flash bola ich cestou nesmierne nadšená. Od rána si veselo štebotala a nadchýnala sa nad všetkým čo videla za hranicami mesta. Od jej neustáleho hmkania a pospevovania si už Aaralyn bolela hlava no predsa sa zakaždým ovládla a pripomínajúc si, že sa čoskoro vráti domov, Flash ani raz neokríkla.

Keď predstúpila pred stráže, ktoré stáli po oboch stranách veľkej dvojkrídlovej zlatej brány, vojak ktorý ju zbadal ako prvý na moment zmeravel a zdalo sa, že nevie ako má reagovať.

Aaralyn si bola vedomá toho, že mnoho mladších démonov a služobníctva o nej vedelo len z chýrov, ktoré slúžili na strašenie ich malých neposlušných detí. Preto ju to, že ju stráže okamžite nespoznali neprekvapilo.

„Pozvánka?" opýtal sa mierne neistým hlasom vojak, zatiaľ čo prechádzal skúmavým pohľadom po bielej maske, ktorá zakrývala celú jej tvár. Okolo očí ju zdobili diamanty a na mieste, kde mali byť jej ústa, boli tmavou purpurovou farbou namaľované úzke pery.

Aaralyn ladne vystrela ruku a na jej dlani sa čochvíľa zjavila elegantná biela obálka s kráľovským erbom. Vojak si ju od nej okamžite vzal a rýchlo ju prečítal.

„Pani mesta Zabudnutých," zamrmlal takmer nečujte, keď k nej znova presunul pohľad a jeho líca pri tom zbeleli.

Hahahahaha. Náhly hurónsky smiech Flash spôsobil, že Aaralyn od ľaku nadskočila. Rýchlo sa však spamätala a mierne nakloniac maskovanú tvár prehovorila: „V celej svojej kráse."

Pri pohľade na to, vojakovi naskočili zimomriavky.

„Odpusťte mi," vyhŕkol a s doširoka roztvorenými očami sa jej uklonil, naznačujúc jej pri tom, aby vstúpila.

Hm. Ešteže tak!

Aaralyn bez slova prešla popri vojakovi a ladným krokom, pri ktorom sa jej jasne červené šaty vlnili akoby látka z ktorej boli ušité žila vlastným životom, vykročila po chodníku vykladanom bielym kameňom. Slúžka stojaca na mieste, kde sa chodník rozvetvoval, ju nasmerovala do záhrady, odkiaľ sa už ozýval veselý šum rozhovorov schádzajúcich sa hostí.

Premýšľaš nad tým ako zareagujú keď sa tam objavíš? Haha, poďme to zistiť. To bude zábava.

Zapišťala veselo Flash načo Aaralyn pokrútila hlavou a s povzdychom sa vybrala druhou cestou, priamo do kráľovniných komnát.

Len čo ju Anna zbadala, jej oči sa radostne rozžiarili a celá natešená vyskočila na rovné nohy, aby ju privítala.

„Aaralyn ani nevieš ako sa teším, že ťa vidím!" povedala a tuho ju objala. Niekoľko slúžok ticho stojacích pri stenách zhrozene vyvalilo oči, no len čo si všimli, že je k nim desivá maska otočená čelom, vystrašene sklonili hlavu.