Prekliaty démon

13. Dieťa pekla

„Kam ideš tak neskoro?" Zavolala na Aaralyn Sally, keď za ňou vybehla do tmavej noci. Bolo to deň po tom, čo ju na policajnej stanici označili ako neidentifikovanú osobu. Zobrali jej otlačky prstov a ako kontaktnú adresu uviedli byt starkej. Akosi sa o tom rozhodlo bez jej vyjadrenia.

„Do parku." Odpovedala jej Aralyn a pridala pri tom do kroku, čím Sally donútila, aby ešte viac pobehla.

„Do parku?! Je skoro polnoc! Nevrav mi, že tam ideš kvôli tomu článku..."

Aaralyn prikývla. „Chcem to vidieť naživo."

„To sa vôbec nebojíš?"

„Ty áno?" opýtala sa jej prekvapene Aaralyn.

„Naháňaš mi husiu kožu," povedala Sally a rukami sa objala okolo pliec.

„Choď späť. Keď sa vrátim, budem potichu. Sľubujem," povedala Aaralyn, keď sa zastavila na najbližšej autobusovej zastávke.

„Tak to teda nie!" ohradila sa okamžite Sally. „Myslíš si, že ťa nechám zakrádať sa po tme samú? Veď minule si ani nevedela nastúpiť do autobusu!"

Má pravdu. Osamote si tu dosť neschopná.

„Mimo toho. Park je hneď za rohom, dôjdeme tam aj peši." Dodala po chvíli, načo sa Aaralyn zháčila. Myslela si, že smrteľníci už nohy veľmi nepoužívajú.

„Ako chceš..." Mykla napokon plecami a znova prešla na chodník.

„Opačne." Napomenula ju znova Sally a keď sa Aaralyn otočila, akoby sa vôbec nič nestalo, prstami pravej ruky si stlačila koreň nosa.

„Mala som si vziať hrubší sveter." Hromžila Sally, keď kráčali po slabo osvetlenej ulici a jej pery pri tom opustil biely obláčik.

„Ešte vždy sa môžeš vrátiť." Zamrmlala Aaralyn, ktorá sa nevedela rozhodnúť medzi tým, či jej bude Sally užitočná alebo bude skôr na príťaž.

„Prečo mám pocit, že sa chystáš urobiť niečo nelegálne?" opýtala sa po chvíli ticha Sally, načo si Aaralyn povzdychla.

„Pokoj. Len sa idem pozrieť na miesto kde údajne straší. Nejdem nikoho zabíjať," povedala.

Oficiálne. Dodala s chichotom Flash.

No aj tak sa zdalo, že Sally má ohľadom jej správania stále veľké pochybnosti.

Keď dorazili k vysokej kovovej bráne parku, Sally váhavo zastala. Aaralyn pohľad na jej chvejúce sa pery pobavil.

„Nemusíš tam so mnou ísť ak nechceš," prehovorila k nej napokon mäkkým hlasom a upokojujúco sa na ňu usmiala.

„V-vážne?" opýtala sa hryzúc si pri tom spodnú peru a keď Aaralyn prikývla, obzrela sa okolo seba a postavila sa pod najbližšiu pouličnú lampu.

„D-dobre. Tak ja ťa počkám tu," povedala napokon Sally so sklonenou hlavou. „Na." Podala jej svoj telefón na ktorom zapla baterku. „Rýchlo sa vráť!" upozornila ju a Aralyn jej na to vďačne prikývla. Aaralyn sa už chcela vydať na odchod, no ešte raz sa k Sally otočila.

Ľudia sú tak zbabelí. Cmukla Flash, keď Aaralyn pozorovala, ako Sally vystrašene sonduje okolie lampy.

„Počítaj do sto. Nie! Do tisíc. Kým napočítaš do tisíc vrátim sa," povedala Aaralyn a keď jej na to Sally niekoľko krát prikývla, vystúpila spod svetla lampy a so zaškrípaním otvorila bránu, cez ktorú prekĺzla do neosvetleného parku.

Čím ďalej zachádzala, tým väčšie ticho ju obklopovalo a tým hlasnejšie zneli jej kroky na štrkom vysypanej cestičke. Bolo to zvláštne, no z nejakého dôvodu jej srdce bilo krok po kroku rýchlejšie a rovnako sa zrýchľovalo i tempo jej chôdze. Po toľkých rokoch mala znova nejakú misiu. Záhadu, ktorú bolo treba vyriešiť. Bolo to vzrušujúce a jej sa to páčilo.