„Zbytočné!" zvolal Row napokon. Pomaly začínalo svitať. V kancelárii bezpečnostnej služby strávili celú noc. Oči ho štípali od nedostatku spánku ešte spred minulej noci, a nebiť toho tvrdohlavého dievčaťa, už dávno by si ľahol na neďalekú lavičku.
„Myslím, že by sme to mali vzdať," pokračoval ďalej.
Od tretej hodiny ráno jej to povedal už presne dvadsiaty tretí raz, no dievča ho kompletne ignorovalo.
„Nemožné!" zvolala napokon Emma a nahnevane sa postavila zo stoličky. Vyzerala akoby si najradšej vytrhala všetky vlasy.
„Končíme?" prehovoril spokojne Row a tiež sa postavil, pričom si to nasmeroval rovno k dverám.
Emma hodila na obrazovku počítača ešte jeden nahnevaný pohľad. Odmietala sa vzdať.
„Poďme uuuž," zatiahol nespokojne Row a na znak trucu niekoľkokrát zadupkal nohou.
„Počkaj!" zahriakla ho, a naznačila mu nech si sadne späť na svoje miesto.
Rowan chvíľu nereagoval, no čeliac jej prísnemu pohľadu ju napokon poslúchol.
„Vidíš tú ženu tamto?" prehovorila a prstom pri tom ďobla do obrazovky. Row musel na maličkú siluetu v žltých letných šatách s piknikovým košom a obrovským slameným klobúkom na hlave riadne zaostriť. Ak by na ňu Emma neukázala prstom, ani by si ju nevšimol.
„Čo s ňou?" opýtal sa nechápavo. Vyzerala úplne normálne. Pre istotu sa vrátil na začiatok dňa a záznam pustil znova. Ženu však nevidel vchádzať do parku.
„Pusti záznam z dňa predtým!" rozkázala mu bez akéhokoľvek vysvetlenia Emma a on ju razom poslúchol.
„Tu je," prehovorila po chvíli a znova ďobla palcom do obrazovky.
Žena vstúpila do parku o jednej hodine poobede, no vyšla z neho až nasledujúci deň pred svitaním.
„Ako si to vedela?" opýtal sa takmer omámene Row.
„Inštinkt," mykla plecom Emma. Nemohla mu predsa povedať, že duše naberú dosť sily na to, aby sa prejavili až dvadsaťjeden dní po smrti. No zdalo sa, že Row to nevie. Možno predsa len nie je tak špeciálny ako si myslela?
„Skvelé! Poďme zistiť kto to je!" tleskol rukami, akoby jeho telo razom naplnila všetka energia sveta.
„Poznáš spôsob ako?"
„Kapitán Harrys!" zakričal Row bez toho, aby jej odpovedal a v dverách sa razom zjavil muž, ktorý ich sem včera pustil.
Row mu pokynul, aby pristúpil k počítaču a ukázal mu ženu.
Hľadanie netrvalo ani tri hodiny a oni už v rukách držali adresu trvalého bydliska aj názov školy, ktorú dvadsaťštyri ročná Emily Campbellová navštevovala.
° ° °
Rodina Campbellovcov patrila k bohatej vrstve smrteľníkov. Pri pohľade na obrovskú modernú vilu, ako hradbami obohnanú vysokým plotom, o tom nebolo najmenších pochýb. Keď Keiranovi Rowan poslal jej adresu, ani na moment ho neprekvapilo, že dievča pochádza z milionárskej štvrte. Koniec koncov, práve tie najvplyvnejšie rodiny boli ochotné urobiť čokoľvek preto, aby ochránili svoju dobrú povesť.
Keiran zaparkoval svoju motorku neďaleko hlavnej brány, a keď si skladal čiernu helmu za chrbtom začul veselé hlasy.
‚Tak predsa to bola ona.' Uškrnul sa, keď videl ako jeho mladší brat kráča vedľa svetlovlasého dievčaťa. Obaja počas chôdze pojedali hranolky v kartónovom kornútiku a zdalo sa, že sa na niečom veľmi dobre bavia.
YOU ARE READING
Prekliaty démon
FantasySmrť bola pre ľudí vždy veľkou záhadou a existencia posmrtného života diskutabilnou. Ale ak existuje svet, v ktorom môžu ľudia žiť po smrti, kto ho riadi. Aaralyn je niekoľko tisícročný démon, ktorý spravuje časť tohto sveta. Mesto tak špecifické...
