Hokejový sen

Príprava

Lukáš

Vôbec neviem prečo sa tak správam. Veď sme len kamoši a k tomu všetkému sa nepoznáme ani mesiac.
Možno kvôli tomu, že Martina poznám až moc dobre na to a viem, že on nehľadá vzťah, ale len známosť na jednu noc. A ja neviem prečo ma to tak trápi, no nedopustím aby jej ublížil taký kretén.

Nad prúdom mojich až moc divných myšlienok som pokrútil hlavou a radšej som si dobalil posledné veci, ktoré som mal rozhádzané po celej lavičke. Poobzeral som sa ešte po šatni či mám všetky veci a mohli sme sa pobrať domov. Cestou sme sa dohodli kde a kedy sa stretneme a postupne sme sa všetci vybrali svojou cestou.
Ako náhle som zabuchol vchodové dvere vybral som sa do kuchyne, kde upútal moju pozornosť biely papierik, pripnutý na chladničke magnetkou, ktorú som si ako 10 ročný priviezol z LA. Pozrel som sa naň a pri jeho texte na ktorom bolo:
"Išli sme k babičke, vrátime sa v Utorok...peniaze sme ti dali do detskej a nezabudni máme ťa radi a dávaj si pozor" som sa usmial.

Samantha

Po tom ako som prišla domov som sa automaticky prezliekla a vyrazila som za bratom do školy. Vzala som si všetky potrebné veci a samozrejme všetko čo brat bude potrebovať na tréning.
Keď tak nad tým uvažujem vôbec netuším ako to všetko zajtra stihnem. Sľúbila som sa na bratov zápas a samozrejme nemôžem zabudnúť na chalanov a ich tréning. No istá je jedna vec....ak si budem musieť vybrať jednoznačne to vyhrá Peťko.

Kráčam po ceste, ktorú ohraničujú samé listnaté stromy. Obzerám sa okolo seba a vtedy si uvedomím, že toto je vlastne miesto kde som sa dlhé roky skrývala. Tu bolo vždy ticho a kúsok ďalej tu je kopec, kde chodí málo ľudí. Väčšinou sú to len zaľúbené pári nad ktorými len ohrnujem nosom.
Od kedy som zistila pravdu o moje biologickej mame a môj teraz už bývali priateľ sa zachoval ako úplný debil a namiesto toho aby mi pomohol sa s tým vyrovnať sa vláčil s mojou taktiež bývalou najlepšou kamarátkou. Tak nakoniec som neprišla o jednu osobu, ale o tri.

Ani som si neuvedomila, že už stojím pred budovou, ktorú tak dôverne poznám. Oprela som sa o strom, ktorý bol oproti iným na tej strane úplne sám. Zapozerala som sa na ulicu po ktorej pobehovali deti. Vzala som si z tašky môj foťák a odfotila som si tú ulicu plnú šťastia. Všimla som si brata prichádzajúceho z útrob školy.
Nedalo mi to a musela som so si ho odfotiť. Konečne pridal do kroku a s tichým pozdravom pokračoval v ceste. S povzdychom som sa vybrala za ním a opustila som miesto kde som sa cítila až moc dobre.
Dobehla som brata a kútikom oka som sa pozrela na jeho nahnevaní výraz.

Lukáš
Prevrátil som sa na druhý bok a až vtedy som si uvedomil, že som zaspal. Rýchlo som sa osprchoval a prezliekol. Zohrial som si večeru, ktorú mi mama stihla pripraviť.

Do vrecka na nohaviciach som si dal mobil, ktorý bol samozrejme skoro vybitý a peňaženku. Zamkol som dom a vybral som sa na dohodnuté miesto.
Už teraz som vedel, že to neskončí jedným pohárikom a zajtra nás bude čakať ten najhorší tréning.
A samozrejme ako sme si už stihli zvyknúť tréner nám to všetkým spočíta a namiesto obvyklého tréningu pred zápasom nás bude čakať kondičná smrť.