Nečakaný rozhovor...

891 51 0
                                    

V klube v ktorom sedíme už nejakú tu hodinku sa stále viac zaplňuje ľuďmi, ktorý sa prišli zabávať.

A prečo? Bude to piatkom alebo jednoducho začínajúcimi sa jesennými prázdninami. Alebo sa prišli jednoducho zabaviť bez toho aby rozmýšľali nad následkami a bolesťou hlavy na nasledujúci deň či dva.

Proste každý ma svoj dôvod. Tak isto ako aj my. Partia kamošov oslavujúca výhru, ktorá vlastne pre niektorých neznamená až tak veľa, ale pre nich hej. Pri každom novom poháriku niekto začne nejaký príhovor, ktorý aj tak nikto nepočúva a nakoniec sa všetci zhodneme ne jednoduché "na nás!"

S Martinom sedíme vedľa seba a celý čas sa na seba pozeráme a pohľad si naznačujeme ako veľmi nám na nás záleží. Proste poznáte ten pocit, keď vôbec netreba slová či skutky, ale jednoducho stačí pohľad na osobu a viete čo si myslí, čo vám chce povedať. Pripadáte si ako stredobod vesmíru na ničom a dokonca na nikom nezáleží?

No a presne tak sa cítim ja. Môžeme byť v zafajčenom, hlučnom a preplnenom bare, no pohľad na neho mi stačí na to aby som na to všetko zabudla.

Keď som na chvíľu odtrhla zrak od Martinových nebesko modrých očí, všimla som si ako Luky balí nejakú babu. No skôr by som mohla povedať, že je zo opačne.

Po chvíli odvrátil pohľad od nej a ako keby cítil môj pohľad pozrel sa na mňa. Obidvaja sme nad zdvihli poháre na znak pozdravu, čo vlastne vôbec nemalo zmysel, keďže sme sa dnes takto pozdravili minimálne 5 krát.
Po troch minútach pozerania sa som sa prebrala z tranzu a vybrala som sa k baru.
Ako som zaregistrovala Martnin si ani nevšimol, že som odišla, pretože viedol dôležitú debatu o prichádzajúcom sa konci sveta.
Keď som bola pri bare nerozmýšľala som čo objednám a jednoducho som vzala už 7x to isté.
No ja som si to pozmenila.

Alkoholický nápoj som vymenila za obyčajný džús. Ako som sa chcela otočiť , zastavil ma hlas za mnou.
"Ešte jeden džús" keď, som sa obzrela kto to je zistila som, že je to Martin, ktorý tak tiež nebol až tak opitý.
"Ale čo že?" Moju otázku jednoducho ignoroval a začal si svoje.
"Sam musíme sa porozprávať!"


Hokejový senDonde viven las historias. Descúbrelo ahora