Hokejový sen

Ráno spomienok

Ráno som sa zobudila na neznesiteľnú bolesť hlavy. Síce som si nepamätala čo som včera stvárala a už vôbec neviem ako som sa dostala domov no viem, že to stalo za to.
Hoci som chcela v posteli preležať celý deň, nemohla som.
Po zistení, že je pól desiatej som sa prevalila na druhý bok a pokúšala som sa myseľ zamestnať všetkým, len nie tou bolesťou.

Keď sa mi to nedarilo ani po 5 minútach jednoducho som to vzdala.
Postavila som sa a hneď som pocítila zimu. Poobzerala som sa po izbe a hľadala som svoj mobil, ktorý som nakoniec našla pod posteľou.
Pri pohľade na prasknutý displej som sa snažila prísť na ako som k nemu prišla.
Kým som sa ho snažila zapnúť, modlila som sa aby išiel. Otec by zúril ak by nešiel.
Konečne sa zapol a ja som pocítila úľavu. Mobil som položila na stolík.
Vlasy som si dala do copu a vybrala som sa do kuchyne. Automaticky som si vzala tabletku a dvoj litrovú fľašu vody.

Rýchlo som sa pobrala späť do izby. Rovno som si vzala veci a išla som si dať sprchu.
Nechala som vodu dopadať na moje telo a tým som sa snažila dať aspoň trochu do kopy.
Po polhodinovej sprche som sa prezliekla a vybrala som sa za bratom.

Lukáš

Otočil som sa na druhý bok a až pri páde na tvrdú zem som si uvedomil, že sa nenachádzam v izbe, ale v obývačke. Pomaly za pomoci gauča som sa postavil a následne si aj hneď sadol.
Hlava ma bolela, stávať sa mi nechcelo a najhoršie na tom bolo to, že mám dnes tréning. Opatrne som sa postavil a išiel som sa napiť. Po chvíli som sa rozhodol, že si ešte ľahnem.
Mám necelé dve hodinky a ak si dobre spomínam sľúbil som a vlastne aj chalani, že sa pôjdeme pozrieť na zápas juniorov, ktorý je hneď po tréningu. Zaujímalo by ma ako presvedčili brata aby išiel s nimy, keď mal mať premiérový zápas.
Zobudil som sa práve v čas. Dal som si rýchlu sprchu a pobalil si všetky veci. Najskôr som mal na pláne sa najesť no pri pohľade na jedlo ma prešla chuť.
....
Keď som sa pozrel na chalanov, ktorý vyzerali ešte horšie ako ja chcel som sa zasmiať. No môj momentálny stav mi to nedovolil a preto som len s kývnutím hlavy pozdravil a sadol som si na svoje miesto.
Po chvíli som sa rozhodol prezliecť. Ako náhle som sa prezliekol prišiel tréner a keď videl ako väčšina z nás vyzerá zapískal na celú šatňu. A to bolo znamenie, že teraz príde peklo.