Hokejový sen

Správa

Momentálne stojím na mostíku, ktorý sa nachádza na najkrajšom mieste na akom som kedy bola. Stojím oproti Maťovi a čakám kedy mi povie prečo som tu.
Nadýchol sa ako keby si potreboval dodať odvahu.
Ruky, ktoré mal doteraz schované vo vreckách svojej čiernej bundy momentálne netrpezlivo žmolil. Keď som si už myslela, že nič nepovie začal.

"Vieš Sam ja som ti to chcel vlastne povedať už skôr, no nenabral som odvahu. No teraz sa vo mne niečo zlomilo a ja tu stojím ako úplný kretén a bojím sa odmietnutia. K tomu všetkému neviem čo mám vlastne povedať"
nadýchol sa a ja som netrpezlivo čakala.
"Keď som ťa videl prvý krát na štadióne, myslel som si, že si len ďalšia v zozname, ktorá sa s nami baví len kvôli hokeju. No všetko sa to zmenilo, keď som si myslel, že s Lukášom chodíš"
opäť nastalo ticho a ja som hľadala tie správne slová.

"Vlastne ani neviem čo za somariny tu trepem...chcel som ti jednoducho povedať, že sa mi páčiš viac ako kamarátka " na jeho postoji bolo jasne vidno, že nevie čo má čakať. A ak mám pravdu povedať ani ja som to nevedela. A preto som urobila to jediné na čo som sa zmohla.

Naklonila som sa a pobozkala som ho. Bolo vidno, že to nečakal.
Po tomto menšom vyznaní sme tam pobudli ešte chvíľu a ja som vedela, že tento deň si budem pamätať navždy.
...
Keď som prišla do školy, nakoniec až na tretiu hodinu nemohla som nájsť Lukáša. Pár krát som mu volala no nezdvihol mi to. Po tom ako zazvonilo na hodinu a Lukáš tu ešte stále nebol som si dovtípila, že išiel domov.

Konečne je obed a mňa čaká posledná hodina. Ako vždy som sa prezula už pred ňou a celých 45 minút som pozorovala hodiny visiace na stene. Keď bolo 5 minút pred koncom, začala som sa baliť. S triedy som vyšla medzi prvými a preto som sa nemusela predierať cez množstvo ľudí.
Hneď ako som otvorila dvere, ktoré ma delili od slobody ma ovial studení vánok. Ako som stihla pocítiť na vlastnej koži, ochladilo sa a preto som si bundu automaticky pritisla bližšie k telu. Ako som tak kráčala domov, prišla mi smska.

Odblokovala som mobil a po prečítaní textu som sa nechápavo zamračila. Tak ja sa mu snažím dovolať pól dňa a on ani len nezdvihne a teraz mi pošle stručnú smsku.
"Príď na štadión!!
Lukáš"