Hokejový sen

Poza??

 "No a kedy by mal byť ten tréning?"

"Hneď po škole, teda ak máš čas" chvíľu som sa tvárila, že premýšľam aj keď odpoveď som už poznala.

"Jasné" .... iba som sa usmiala, vzala som si veci zo skrinky a mohla som vyraziť na ďalšiu nudnú hodinu. Ani som na Lukáša nečakala a vybrala som sa k triede.

Hodila som učebnicu matiky na stôl a z nudením výrazom som pozerala pred seba. Čakala som na koniec dňa. Nechcelo sa mi tu sedieť a už dupľom nie na týchto hodinách.

Ani som si neuvedomila, že prišiel učiteľ, ktorý na mňa upieral svoj zrak. Z viditeľnou nechuťou som sa postavila.

"Samantha, ako si to všetko predstavujete?".... vôbec som nechápala o čom je reč.

"Čo si ako predstavujem?" ....povedala som trochu viac otráveným hlasom ako som chcela.

"Ako sa to správate, a z jemnite tón svojho hlasu! Ak sa takto mienite správať môžete ísť von, nestrpím tu takéto správanie!!!".... Nad týmto všetkým som len pretočila očami a snažila sa ukľudniť. No nech som sa snažila akokoľvek, nedarilo sa mi to.

"Ja sa správam normálne, veď som Vám nič nepovedala".....ani ma nenechal dohovoriť a skočil mi do reči. A potom, že kto sa tu nevie správať.

"Choďte von, keď sa nechcete vzdelávať nemáte tu čo hľadať!"

S hnevom som si vzala tašku a z hlasným buchnutím dverí som opustila triedu.

Lukáš

Po tom ako som si Stredu vybavil všetko ohľadom hokeja, mi všetko pripadalo ako neriadená strela.

Ani som sa nenazdal a už ma Pondelok ráno budil ten otravný zvuk budíka. Prevalil som sa na druhý bok a so slovami "ešte 5 minút" som zaspal.

No keď som sa zobudil a z hrôzou som zistil, že už meškám, rýchlo som vyskočil z postele, umyl som sa a bežal som do školy. Ako naschvál sa v polke cesty rozpršalo a ja som nemal ani len tu primitívnu kapucňu.

Keď som konečne dorazil do školy, úplne premočený ani som sa neunúval prezuť sa. Ešte, že všetky veci ohľadom prestupu do tejto školy sme vybavili pred týždňom.

Do triedy som vtrhol bez zaklopania. Po dlhých vľúdnych slovách učiteľa a jeho dosť piskľavom hlase " pán Brown môžete si sadnúť" som sa rozhliadol po triede. Až vtedy som si všimol Samanthu, ktorú som stretol Stredu na štadióne.

Na chvíľu sa nám stretli pohľady, no potom zase nezaujato pozerala von oknom. Prisadol som si a jediné čo som povedal je jedno jediné " ahoj"

Po zazvonení som sa rozhodol nájsť svoju skrinku. No keď som vychádzal napadlo ma, že ju pozvem na tréning. Ako náhle mi pomohla nájsť tu prekliatu skrinku som sa jej trochu "koktavou slovenčinou" opýtal či by nešla na štadión.

'No dobre bolo to totál koktavá slovenčina'

Po tom ako som sa konečne rozhodol doraziť na 2 hodinu, som na chodbe do niekoho vrazil. Keď som sa trochu spamätal zistil som, že je to zatiaľ jediný človek, ktorého v triede poznám.

" Saaam a ty kam si sa vybrala cez hodinu?" pozrel som sa nechápavým pohľadom.

"Ten starý chren ma vyhodil z hodiny"

Pozrel som sa na jej rozzúrený výraz a vtedy ma niečo napadlo.

"Mám nápad" vyhŕkol som nadšene. Sam len povitiahla obočie a pozrela sa na mňa.

"Poď sa prezuť ideme von"

"Čože???"

"Fakt, normálne poďme preč"

"A kde by sme asi tak išli?"

"Hmmm mohli by sme ísť na štadión"

Keď som myslel, že ma pošle do prdele, odsúhlasila to. Rýchlo sme sa prezuli, vzali sme si veci a mohli sme vyraziť.