Čo sa stalo potom!?

703 46 0
                                    

O 2 roky neskôr

Po skončení školy som odišla. Navštívila som pár miest, spoznala nových ľudí. A teraz? Našla som si prácu a som šťastná. Momentálne mi nič nechýba a design ma vážne baví.

Je to niečo čo ma napína, niečo čo milujem. Keď tak nad tým rozmíšlal škola ubehla strašne rýchlo a ani som sa nenazdala a bol koniec. Naučila som sa žiť s pocitom, že nie vždy je všetko také aké si to vysnívate. No vždy sa nájdu momenty, ktoré sa vám splnili.

Lukáša som stretla raz, no nemal odvahu sa mi pozrieť do očí a ja sa mu vlastne nečudujem. Bol očividne s babou, ktorá ho chápe, dopĺňa. Obaja si žijeme svoj vlastný život na rozdielnom mieste, ktoré je od seba vzdialené dostatočne ďaleko.

Zaklapla som notebook s pocitom, že som konečne dokončila mesačnú prácu, ktorú som mala do zajtra poslať. Emaily ktoré som si ešte nestihla prečítať som naďalej nechala bez povšimnutia. Ľahnúť som si išla úplne vyčerpaná až okolo rána.

Crr-crr-crr
A je tu ďalší pracovní deň a ja ho začínam s budíčkom vyzváňajúceho mobilu. V polospánku som nahmatala mobil hodený na druhej strane postele a s myšlienkou, že kto si dovoľuje ma budiť tak skoro. Bez toho aby som sa pozrela na displej som zdvihla a tichým hlasom som sa ozvala.

"Dobrý deň Samantha tu je doktor Mebrevský je to dôležité, mohli by ste sa čo najrýchlejšie dostať do ambulancie?"
"Dobrý, samozrejme do 30 minút som tam" po tejto vete som zložila a teraz už dostatočne prebratá som sa vybrala do kúpeľne.

Keď som si spravila rannú hygienu a vybrala vhodné oblečenie pobrala som sa do ambulancie. Automaticky som išla na tretie poschodie a tak ako vždy som si sadla na jednu z lavičiek v čakárni. Po 3 minútovom čakaní sa otvorili dvere a vyšla sestrička Smrečanová.

Pokynula hlavou aby som vošla a ja som na jej tvári zazrela smútok. A to bol dôkaz toho, že nie je všetko v poriadku. Po tom ako som s doktorom strávila pol hodinu rozprávaním sme sa dohodli na zajtrajších vyšetreniach.

Medzi tým ako som odchádzala naznačil 3 mesiace. A tie slová som si opakovala stále dookola.


Hokejový senWhere stories live. Discover now