Ich objatie trvalo asi päť minút,a Harry ju nikdy nechcel pustiť. Ako by mohol? Nevidel ju skoro desať rokov a štyri roky z desiatich o nej premýšľal. Pozrel sa lepšie na jej outfit. Čierny pletený sveter bol mierne väčší, jej džínsy boli však prvý opak— boli tesné a obťahovali jej nohy. Jej nohy boli obuté v čiernych conversoch, nehovoriac o tom, že jej nohy boli celkom malé. Harry sa pri pohľade na ňu usmial.
Objal ju pevnejšie a ona urobila to isté. Znova objímal svoje zlatíčko. "Chýbala si mi...veľmi," Harry povedal znova, toto bolo po siedmy krát. Emelia sa odtiahla a usmiala sa, začervenali sa jej líca a oči jej žiarili. Bol na ňu krásny pohľad.
"No tak, poďme jesť" povedal Harry,odtiahol od nej ruky.
Harry sa posadil vedľa Katherine,sedel priamo oproti Emelii, ktorá sedela vedľa Claire. Počas večere Harryho pohľady blúdili k Emelii a obdivoval ju. To, ako vyzerala staršie (čo bolo očividné), to, ako sa jej úsmev stal žiarivejším, to, ako sa jej 'pokrčil'nos keď sa smiala príliš, to, ako na svojej krásnej tvári mala pár pupienkov, a to najdôležitejšie, jej sivé oči. Každým rokom sa stávali viac sivšie; zdalo sa, akoby niekto schmatol tu najtemnejšiu oblohu a dal jej ju do očí. Harry ňou bol absolútne fascinovaný.
Po večeri Katherine oznámila, že sa musí čoskoro vrátiť do svojho bytu. "Musím ísť, zajtra ráno mám prácu."
"Naozaj tu nemôžeš ešte chvíľu ostať? Alebo tu prespať?" Spýtala sa Emelia.
"Nemôžem Em, musím ísť. Harry, my sa cez týždeň ešte stretneme, však?" Katherine sa spýtala, obliekala si svoj biely kabát.
Harry prikývol a na rozlúčku ju objal, "Určite. Choď opatrne, okej? Zavolaj na Emeliin mobil alebo podobne aby som vedel, že si sa domov dostala v bezpečí." Katherine sa zasmiala, ale namiesto odporovania povedala jednoduché, "Iste."
Katherine sa s každým rozlúčila a vyrazila. Dospelí boli v obývacej izbe, hrali poker—paradoxne, Claire a Margret porážali Darrena a Robina aj keď muži hovorili, že sú profesionáli.
Harry a Emelia boli samí. Harryho srdce už nemohlo byť rýchlejšie. Emelia sa Harryho spýtala, či si na záhrade nechce zahrať kartové hry. Súhlasil a šiel navonok upratať stôl zatiaľ čo Emelia hľadala balíček kariet. Asi o päť minút, Emelia prišla za Harrym s balíčkom kariet a miskou čerešní, zapla svetlá aby nehrali v tme.
"Tak, akú ideme hrať hru?" Spýtal sa Harry a zobral si čerešňu, sledoval Emeliu a jej pokusy zamiešať karty.
"Goldfish, ak chceš. Vieš, miešať s malými rukami jej niekedy veľmi ťažké," Emelia si povzdychla a skúsila zamiešať ešte raz. Harry sa zasmial a jemne z jej rúk zobral karty. Nebol najlepší miešač kariet na svete, ale bol lepší ako Emelia. "Áno, poďme hrať goldfish."
Vonku bola tma. Mesiac žiaril a po nebi bolo roztrúsených tisícky hviezd. Žiadna z malých svetielkujúcich hviezd sa však nedala porovnať s jej očami.
Bol to prekrásny pohľad. Emelia jedla čerešne, svetielka pripevnené na starožitnom nábytku, matne osvetľujúce záhradu. Zasmiala sa vždy, keď prichytila Harryho ako sa snaží nahliadnuť do jej kariet, a zasmiala sa aj keď jej Harry schmatol z rúk čerešňu a vopchal si ju do úst, detinsky sa pritom smial.
"Máš.... osmičku?" Spýtala sa Emelia, jej obočie sa jemne zvraštilo.
"Nie, goldfish. Máš trojku?" Spýtal sa Harry, zobral si ďalšiu čerešňu. Emelia na Harryho hravo prižmúrila oči. "Podvádzaš, vieš, aké mám karty," ale napriek tomu Harrymu trojku podala.
"A teraz,prečo by som podvádzal, láska?" Emelia prevrátila očami a spýtala sa, či má deviatku. Harry prikývol, Emeliíne oči sa rozšírili a usmiala sa. "Myslíš to vážne? Máš konečne číslo, ktoré chcem?"
Harry jej podal kartu, "Áno miláčik. Vypadá to tak." Hrali asi šesť kôl goldfish.Harry štyri z nich vyhral. Emelia pre oboch doniesla viac čerešni a pozerala na Harryho s nedôverou.
"Ako? Ako ma môžeš poraziť v mojej vlastnej hre?" Spýtala sa Emelia. "Je to možné? Nemalo by."
"Je mi to ľúto, miláčik. Zahráme ešte raz, tentokrát, ktokoľvek zvíťazí, je oficiálny víťaz?" Harry sa spýtal s úsmevom.
"Áno, a tentokrát ťa naozaj porazím," povedala Emelia a sledovala Harryho ako mieša karty.
"Môžeš to skúsiť, láska."
"Máš päťku?"
"Goldfish. Máš dvojku?"
"Áno," Harry podal kartu Emelií ktorá žiarila. Vyhrávala.
Po tridsiatich minútach, Emelia vyhrala, zo šesťdesiatych čerešní ostali v miske iba dve.
"Dobrá hra Haz," Emelia sa usmiala. Používala jeho prezývku, prezývku, ktorú mu dala pred rokmi. Hlúpe meno, napriek tomu jeho srdce bilo tak rýchlo, že sa to nedalo považovať za normálne. Emelia mu podala jednú čerešňu a druhú zjedla ona, jej nos bol červený, takisto aj jej líca.
A aj keď to bolo už asi po miliónty raz, Harry si všimol jej krásu..
"Je ti zima? Môžme ísť dovnútra ak chceš," povedal Harry a išiel sa postaviť.
"Nie, je to fajn. Nie je mi zima, ver mi, mal si tu byť pred dvoma týždňami. teplota bola asi štyridsať Fahrenheitov.Myslím, že to sú asi štyri stupne Celzia," povedala Emelia, vyložila si nohy na stôl a pomrvila sa na svojom mieste.
"Poznám Fahrenheit, Emelia," Harry sa zasmial. Jej meno na jeho jazyku znelo tak divne.
Emelia, Emelia, Emelia. Meno by nemalo znieť tak dobre.
"Aký bol tvoj let?" Spýtala sa Emelia a pozerala na oblohu.
"Nepríjemný, teda, celkom v pohode, sedel som vedľa ženy, ktorá sa asi hodinu pred letom rozišla s priateľom, ale potom mi dala svoj koláčik, takže nebola tak zlá," povedal Harry ktorý sa tiež pozeral na oblohu, stále sa však ukradomky pozeral na Emeliu.
"To znie zaujímavo," Emelia sa usmiala. "Oh a Harry?"Harry sa na ňu pozrel.
"Naozaj si mi chýbal," povedala.
Chýbala si mi viac, bože, keby si to len vedela miláčik.
Jej oči sa zdali sivšie, bože vypadala tak neodolateľne s rukami zabalenými vo svetri a s tými veľkými riasami, ako keby čím viac žmurkala, tým bola obloha iná. A ak by Harry mohol, naklonil by sa a pobozkal jej čevené lícá a spravil by jej už červené pery ešte červenšie. Ale namiesto toho sledoval oblohu a premýšľal, čo ak by veci dopadli inak.
/ /
ďakujeme za votes na predchadzajúcej časti ♥ dúfame, že sa vám preklad zatiaľ páči a pokojne napíšte, čo si o ich vzťahu zatiaľ myslíte. :)
![](https://img.wattpad.com/cover/30495612-288-k960432.jpg)
KAMU SEDANG MEMBACA
french braids // harry styles // POZASTAVENÉ
Fiksi PenggemarAk by mal niekto lapiť jeho dušu; bola by to ona. Od samého začiatku. © revenants