Otvorili sa dvere od výťahu. Čo som uvidela mi vyrazilo dych. Doslova. Nádherné lesklé podlahy, mahagónový nábytok, kožené sedačky a kreslá. K tomu ešte lustre z kryštálu a nádherné koberce. Za rohom sa zjavila Effie. „No konečne ste tu!" ihneď k nám docupitala a už nás tlačila do našich izieb. „Prezlečte sa a potom sem príďte." Natlačila nás pred dvere a odcupitala preč. Otvorila som dvere a........O Môj Bože!!!!!!!
Biela nadýchané posteľ, obrovský šatník a dokonalá kúpeľňa. Otvorila som šatník a nevedela som čo si vybrať. Išla som radšej do kúpelne, do sprchy. Myslela som si že to už budem tochu poznať, ale skočila som tak, ako vo vlaku. Tentokrát som „voňala„ po kvetinách, citrónoch a po kokose. Nenávidím kokos! Radšej som sa zamotala do uteráku a išla do šatníku si niečo vybrať. Dala som si iba jednoduché bieloružové tričko a krátke nohavice. Vyšla som z izby a išla do to tej miestnosti kam nám hovorila Effie. Prišla som a už ma volali aby som si sadla na gauč. Po chvíli prišiel Peeta a Haymitch, ktorý dnes vyzerá triezvo, zapol obrovskú telku.
Zapli sa záznami z dnešného slávnostného otvorenia. Skoro stále kamery pozorovali nás. Ale to ma neprekvapilo. Svietili sme ako pochodne. Všimla som si že vyvolený z jednotky mali na sebe chlpatý ružový kostým. Vypadali divne. Potom som si všimla ešte jedenásty kraj. Rue. Mala šedé šaty s nadýchanými modrými rukávmi a na hlave mala strieborný venček.
Obrazovka zhasla a išli sme jesť. Hneď ako sme si sadli nám avoxovia začali nosiť jedlo. Keď sme dojedli Effie nám zaželala dobrú noc a odišla. Chcela som ísť aj ja ale Haymitch ma zastavil. „Zajtra pôjdete do tréningového centra. Zistite čo vám ide a niečo sa naučte. Hlavne ty." Pozrel sa na mňa. „Prečo ja? Nie som taká blbá ako si myslíte!" naštvane som vstala a išla som do izby. Za to že mám 12 ma nemusí podceňovať. Sadla som si na posteľ a po prvýkrát som ucítila tú najjemnejšiu látku na svete. V tom ma vyrušilo jemné zaťukanie na dvere, v ktorých sa nesmelo zjavil Peeta. „Môžem?" prikývla som. Sadol si vedľa mňa. „Poslal ťa?" moja otázka ho asi prekvapila. „Nie, Prim, nikto ma neposlal." „Tak prečo si prišiel?" „Si jediná kto ma chápe." Čo? Ja? A jediná kto ho chápe? A čo tých ďalších 22 detí, ktoré sa chcú vrátiť domov ako my? „Čo ti dal Haymitch do pitia?" Začali sme sa smiať. „Nie ty si to nepochopila." „Takže ja som blbá? To mi chceš povedať?" povedala som naoko naštvane. „Bože Prim! " začala som sa smiať a pochvíli aj Peeta. „Vypadá to tak že nám obom dal Haymitch niečo do pitia." Zase sme sa začali smiať. Toľko som sa ešte nenasmiala. Neviem prečo ale Peeta mi pripadá no ..... ako taký môj nevlastný brat. Dokonca sa naňho podobám viac ako na Katniss. Po nekontrolovateľnom záchvate smiechu sme sa konečne trocha ukľudnili. Pozrela som sa na hodiny, ktoré som si doteraz nevšimla. Už dve hodiny sa tu smejeme jak blázni. Asi si to všimol aj Peeta. „Mala by si už ísť spať, zajtra to bude náročné." Nejak zdôraznil slovo náročné, ale takým tónom, že som sa musela zase zasmiať. Peeta vstal a išiel ku dverám. „Dobrú noc." „Dobrú." Usmial sa a odišiel. Prezliekla som sa do pyžama a ľahla som si do postele. Po chvíľke som zaspala.
YOU ARE READING
Hunger Games - Prim ✔️
FanfictionVšetci poznáme príbeh Katniss, ktorá sa prihlásila do hier o život za svoju sestru Prim. Ale čo by sa stalo keby to neurobila? Čo by bolo keby Prim musela ísť do hier bojovať aby prežila? A o tom je tento príbeh [COMPLETE]
