Hunger Games - Prim ✔️

10.kapitola - predvádzanie 1/2

Niekto búcha na dvere. „Je čas vstávať, zlatíčko." Zlatíčko ??? To nemyslí vážne. Doplazím sa k dverám a otvorím ich. Peeta tiež stojí vo svojich dverách a pretiera si oči. Tiež nevyzerá že by spal celú noc. Presne ako ja. „Nabudúce by som chcel milšie prebudenie." Zamrmle si, ale dosť hlasno aby som to počula aj ja. Zasmejem sa „Tak to máš pravdu." „Počul som že si v noci kričala." „Áno, len zlý sen." „Viem ako to myslíš." Smutne sa usmial a išiel do jedálne. Išla som hneď za ním. „No konečne." Hneď začala Effie. Ignorovala som ju a prisadla som si. Peeta urobil to isté. Začali sme jesť a všetci boli ticho. Peeta dojedol, vstal a odišiel do izby. Ja som v podstate urobila to isté. Spustila som sprchu a vychutnávala si príjemnú vodu. Dnes sa predvedieme pred porotcami, zajtra sú rozhovory a potom... aréna. Ihneď si to „vytrasiem„ z hlavy. Nechcem na to myslieť. Vypnem vodu a oblečiem si čierne legíny a obyčajné tričko. Dnes netrénujeme, ale za hodinu predvedieme čo sme sa naučili pred tvorcami hier. Už viem čo budem robiť. Strieľať z luku, čo iné?

Mám hodinu, aby som niečo robila. Ale čo budem robiť? Čo takto ísť za Peetom? Prečo nie. Vyšla som z izby a postavila sa pred jeho dvere. Jemne som zaklopala. Dúfam že to počul. Otvoril dvere a vyzeral akoby spal. „Prim? Čo potrebuješ?" Sakra a čo mu teraz mám povedať? Vieš som znudená a nemám koho otravovať tak spravím prvú blbosť, ktorá ma napadne. „Hej Prim, čo je?" „Uhmmm... Ja len...no...ja ..." „Čo? " vyzerá úplne zmätene a ani sa mu nedivým. „No tak ja len ... no nemám čo robiť... tak myslela som... ale asi to bola blbosť. Ty určite máš čo robiť... takže." Otočím sa a chystám sa k odchodu ale zastaví ma. „Neviem na čo si myslela ale ja tiež nemám moc čo robiť takže poď." Otvoril dvere a pustil ma dnu. Jeho izba je rovnaká ako moja. Len v mojej bol väčší poriadok. Na posteli boli pohodené tričká, otvorený šatník, rozhádzané nohavice s ďalšími tričkami a pri kúpeľňových dverách boli odhodené jeho... no domyslite si. Chytil tričká z postele, aj zo zeme a hodil ich do kúpeľne. Keď si všimol aj svoje boxerky pri kúpeľni začervenal sa a odsunul ich nohou a zatvoril dvere. „Sadni si." Ukázal na posteľ a ja som si uvedomila že stále stojím medzi dverami. Sadla som si na kúsok postele a nohy si dala do tureckého sedu. Prisadol si a obzeral sa po izbe. „Mimochodom prepáč za ten neporiadok. Nečakal som že by sem niekto prišiel." „Uhmmm v pohode." Usmiala som sa. „Ináč čo si v noci kričala?" „Už som ti povedala že len zlý sen." „Jasné. A môžem vedieť o čom bol?" Vážne? Takúto otázku by som od neho nečakala. „Prečo to chceš vedieť?" zhlboka si vzdychol „Vieš čo, kašli na to." „Tak fajn." Som z neho zmätená, ale radšej to neriešim. „Čo im predvedieš?" moja otázka ho očividne zaskočila. „Keď ti to poviem, nezabiješ ma v aréne?" „Fajn." Usmiala som sa a podali sme si ruky. „Asi boj s mečom. A ty?" „Strieľanie z luku." Pousmial sa. „Si presne ako tvoja sestra." Oh úžasné že mi to pripomenul. Zacítila som niečo mokré pri oku. Slzy. Nie! Nie som slaboch, nebudem tu pred Peetom plakať. Neskoro. Slza sa mi už kotúľa po tvári. „ Prim, prepáč, prosím ťa, neplač." Začal ma jemne hladiť ale odstrčila som ho. „Nie, je to v pohode. Nechaj tak." „Fajn." Niekto zaklopal na dvere. „Už je čaaas. Čakám pri výťahu." Doslova zaštebotala Effie. Utrela som si slzy a vykročila k dverám.