Ja a Persi

5. časť: Marsi

Keď sme prišli do stajne, každý vedel akého koňa si sedlať, teda až na mňa, ja som tam len tak stála a pozerala na ostatných. Teta mala obrovskeho hnedého koňa (názov koňa tejto farby: ryšiak). Ronja mala čiernu kobylu s bielym pruhom na čele. Tomáš mal koňa menom Falko a bol farby palomino alebo lepšie povedané izabela. Všetci mali nejakého... A zase - myšlienka na Persi!
,, Keby tu bola sedlam si ju!'' zamrmlala som si...
,, Zober si toho vedľa Falka'' prikázala teta.
Mala som pocit, že ma počula.
Keď som sa pozrela čo je vedľa, skoro som odpadla.
V boxe bola moja kobyla - Marsi! No nie je moja, ale teta ma na nej učila jazdiť... Asi tak pred 4 rokmi. Bola to biela kobyla s čiernou hrivou a čiernym chvostom. Jej sfarbenie bolo naozaj vzácne. Ach, jazdilo sa na nej tak dobre... Na chvíľu som bola zase štastná. Ronja so sedlaním skončila ako prvá. Preto zo stajne vybehla ako divá. Keď sme aj my ostatny skončili, tešili sme sa na fajn poobede s koňmi. Zrazu sa ale ozval z vonku prenikavý krik.
,, Ronja!'' skríkla som a začala bežať von. Teta vysadla na žrebca a hneď bez váhania sa vrhla von, a tam...

Ronja leží na zemi, jej kobyla splašene uháňa a za oceľovým plotom asi 12 zombies.
,, Aha, tak to ich vyplašilo.'' zamrmlala som si... Teta síce mala pri sebe zbraň, ale nejako sa nezdalo, žeby mala v pláne zombies postreľať, skôr zachraňovala Ronju zo zeme. K plotu som nemala chuť sa priblížiť hlavne keď som cítila ich odporný pach a ich hrôzostrašne ,,zvuky''.
Carra (kobyla Ronji) sa stratila z dohľadu hoci ju Ronja prenikavo volala.
,, A čo bude s tými zombies, postreľate ich?'' spýtala som sa teti.
,, Ten hluk zo zbraní by predsa prilákal ďalšie!'' skríkla na mňa teta.
,, Keď budú pri plote, to nič nevyrieší, len, že ich zajtra bude oveľa viac!'' nedala som sa a skríkla som tiež.
,, Ten plot to predsa vydrží...'' kludnejšie povedala teta.
,, Aj keby vydražal ich ,, kvílenie'' tak či tak priláka ďalších a bute to ešte horšie.'' opäť som sa nedala.
,, Tak dobre zabijeme ich, ale najprv choď do domu a prines mi obväz! '' so slzami v očiach mi povedala teta.
,, Dobre, ale čo sa stalo? Ronja, máš niečo odreté? '' zvedavo som povedala. Teta sa odkloní a ja vidím, že Ronja si prebodla nohu ostrou šabľou a poriadne krváca.
,, Ach, bože!'' bežím po obväz a vo vchode ma stretne ujo...
,, Ahoj, ako sa máš? Páči sa ti v novom dome?'' hneď sa ozval smerom ku mňe a ja ako debil som sa zakoktala: ,, Ro - Ro - Ronja je - je - von - ku, - ša - ša - šabľa v no - nohe.''
Neviem, či mi rozumel ale bežal von... Takžé pustila som sa do hľadania, prvé miesto kde mi napadlo hľadať bola kúpeľna. Prezrela som 1. skrinku a nič, 2. skrinku a nič, dolnú skrinku a tam bola lékarnička s obväzmi... Jeden som zobrala a bežím von... Skáčem dolú schodmi. Ozval sa výstrel a ďalší a ďalší...

Prídem von a tam: Ronja v kaluži krvy, ale šabľa preč z nohy. ,, Au, to ju muselo bolieť.'' pomyslela som si. Zombies boli postrieľaný. Konečne som si vyddýchla... Ale nie na dlho.
Tak ako som povedala výstreli prilákali ďalších a ďalších zombies... Ujo ich nestíhal strieľať... Teta Ronji obviazala nohu a odniesla ju do domu. Išla som do stajne vysadla na Marsi a šup von. Napadlo mi, že Ronji pomôžem keď jej nájdem Carru. Pozemok bol veľký a ja som neišla rýchlejšie než klusom... Roky mimo cviku ,, dokážu úplne vymyť jazdecké dovednosti.''
,, Tam si!'' pásla sa na konci pozemku. Idem k nej, pomaly ju chytím za ohlávku a pripnem si jej uzdu o svoje sedlo. Kráča mi Marsi celkom pokojne. Konečne som sa zastavila v stajni. ,,Odsedlám najprv Carru, Marsi musí počkať.'' mrmlem si.

V tej chvíli, keď dávam dole sedlo mi dôjde - kde je Adam? Pamätám si, že keď Ronja zakričala, nechali sme ho v stajni, a on tu teraz momentálne nie je! Ubehli asi 2 hodiny. V hlave mi vŕtali otázky ako: ,,Kde je? Čo robí? Je stále na pozemku?'' Na poslednú otázku som si hneď ospovedala - určite! Adama som brala ako svojho vlastného brata, preto ten strach...

Odsedlala som Corru aj Marsi a išla som dnu do domu. Adam sa hrál v obývačke.
,, Ahoj '' ozvala som sa k nemu s úsmevom.
,, Ahoj, nevidela si Falka? odpovedá mi...
,, Falko? Ale veď... On bol predsa s tebou.'' (JA)
,, To áno, ale utiekol mi, ani neviem prečo, možno preto lebol zrazu bol taký veľký hluk!'' (ADAM)
,, Aha, tak ja sa teda po ňom pozriem. Dobre?'' (JA)
,, Budeš skvelá! ''(ADAM)
Usmiala som sa na neho. Na svoj vek bol veľmi bystrý a pozorný, chápal veci dosť dobre... Ale neviem, či vie, že práve žijeme v apokalypse...Tak či tak zajtra ráno pôjdem hľadať Falka...

Večera bola vynikajúca, aj keď boli to len palacinky... Ujo išiel nakŕmiť zvieratá s mňa zavolal so sebou. Kým dával krávam žrať, ja som kŕmila králiky a sliepky.
,, Dúfam, že si nepovedala nič Adamovi o zombies a tak.'' zničoho-nič sa mi prihovolil ujo.
,, Samozrejme, že nie, ale on už sám niečo tuší...'' odpovedám.
,, Nemá ani najmänšie tušenie! '' prísne hovorí ujo.
,, Vážne? Kôli tým výstrelom mu zdrhol kôň, a on sa bude určite pýtať, prečo sa striela... A tak... Bude mu to všetko podozrivé...''
,, Falko mu utiekol? Prečo mi to nepovedal?''
,, To neviem, zajtra sa pôjdem po ňom pozrieť...''
,, Dobre, vidím, že ti ho nájdeš, tak ako si našla Carru...'' ujo na mňa mrkol.
Usmiala som sa.
Keď sme pokŕmili všetkých ,, hladošov'', išla som sa umyť a rovno: smer - posteľ.
Cez noc som nevedela spať a Ronja tiež.
,, Veľmi ťa to bolí?'' pýtam sa Ronjii.
,, Iba trochu'' usmiala sa
,, Ozaj, skade sa tam vzala tá šabľa?'' zvedavo sa pýtam.
,, Mám pri sebe stále 2 šabľe, veď vieš, do každej ruky jednu... Išla som sa s Corrou prebehnuť, a zrazu sa splašila, lebo videla tých zombies...'' vraví Ronja.
,, Aha...'' odpovedám.
,, A čo tý? Kedy pôjdeš s mamou po Persi...'' hlas sa jej stíšil.
,, Neviem, ale som rada, že teta, teda s tvoja mama, so mnou pôjde.'' odpovedám.
,, Keď už sa tak rozprávame, nemohla by si zistiť za koľko € by mi Marsi predali?''
,, Marsi nie je na predaj! Ale... Veď ona je vlastne tvoja... Jazdíš na nej iba ty...''
,, Ona nie je moja, je tvojích rodičov, a ja po tebe chcem aby si to od nich prosím zistila.''
,, Tak dobre, ale moji rodičia nechcú od teba žiadne peniaze ani nič také. Oni ti ju kľudne darujú...''
,, Ale veď, taký drahý dar, by som nikdy nemohla prijať...''
Po chvíli " kecania " sme konečne zaspali.

Tááák, ďalšia časť je na svete, dúfam, že sa vám páčila... Je to EXTRA diel, pretože je taký dlhý... Nezabudnite diel okomentovať ;)
Vaša Fire-Wolf-Korra