14. časť: Prežijeme noc?

86 7 4
                                    

Nakoniec Lila na Rockyho vysadla aj so zlomenou rukou. S koňmi sme išli tesne blízko seba cez lúku. Zatiaľ nebolo vidno žiadnych zombies.

Ronja začala tému: ,,Ako nájdeme rodinu?"
,,Ja vážne neviem. Mohli ísť všade.... Není po nich ani stopa'' odpovedala som jej.
Do toho sa zamiešala Lila:,, Hovorili ste, že majú prívozy na kone, nie?"
,,Áno, to je pravda.''
,,Tak potom na čo čakáte?!"
,,Nechápem Lila.'' povedala Ronja.
,,Boli niektoré prívozy staré?" opýtala sa.
,,Väčšina.''
,,Staré prívozy sa sebou väčšinou nechávajú hrdzavú šmuhu na ceste. Pokiaľ ste ich teda nepostriekali proti hrdzaveniu.'' odpovedala Lila.
,,Super nápad! Nestriekali sme ich proti ničomu! Pamätam si ešte keď som bola menšia, ako jedno koliesko doslova písalo na asfalt.'' povedala Ronja nadšene. Lila nám skvelo poradila! Na nič také ako písacie kolieska by som nikdy nepomyslela.
Tak potom sme ticho jazdili na koňoch. Žiadna nič nehovorila a mne sa nechcelo začínať novú tému...

O štyri hodiny neskôr:
,,Musíme zastať! Kone začínajú byť unavenné, Persi tiež... Takto to ďalej nejde! Koľko je vlastne hodín?" začala Ronja.
Lila pozrela na mesiac a pohotovo odpovedala: ,,pol druhej.''
,,Ako vieš?" spytala som sa jej.
,,Podľa polohy mesiaca na oblohe.''
,,Haló? Počúl ma tu niekto?!" urazila sa Ronja.
,,Vážne, by sme mali zastať a oddýchnuť si...'' príkívla som.
,,Ale ešte stále je tma!" dokončila Lila
,,Musíme jednoducho vydržať asi 4 hodiny do pol šiestej, vtedy je už celkom dobre vidno.'' pokračovala.
,,Štyri hodiny?! To nejde! Ja ostávam tu! Aj s mojou Carrou, vy choďte ďalej... Mne je to jedno!" zakričala na nás Ronja.
,,Urobíš veľkú chybu, keď sa oddelíš od skupiny!" povedala jej Lila.
Nevedela som čo mám v tej chvíli urobiť! Sú dve možnosti.
Za A, pridať sa k Roniji a byť na hranici pokojného počkania na východ slnka, alebo boj o prežitie so možnými zombies.
Za B, pridať sa k Lile a ísť ďalej bez Roniji... Ronja by za nami neprišla, poznám ju. Je strašne tvrdohlavá.
Keď som nad tým tak premýšľala, došlo mi, že Ronju nikdy nechcem stratiť! A život bez nej, by nebol ono. Takže som sa rozhodla! Za A! Aj keby to mala byť ta najhoršia, najstrašidelnejšia a najnudnejšia noc v mojom živote!
,,No poď už!" zakričala na mňa Lila! Čo si myslý?! Že pôjdem s ňou, namiesto mojej sesternici?! NIKDY!
,,Lila, keď chceš, tak choď, ale po mne to neočakavajj! Ja by som Roniju nikdy neopustila, tak neviem čo ty čakáš!" skríkla som na ňu.
Ronja bola ticho. Lila sa zamračila a vysadla na Rockyho.
,,Kedže si sa teraz oddelila od skupiny, tak musíš koňa vrátiť!' skrikla som na ňu.
Lila: ,,Čo?!'' doslova zvrieskla!
,,Zlez z neho a vypadni!" ešte hlasnejšie zavrieskala Ronja.
Lila sa ale vôbec nechystala z Rockyho zliesť. Namiesto toho zatiahla oťaže strašne pevno až Rocky zaerdžal a vyštartovala cvalom.
,,To je zk****** p***...'' povedala mi Ronja tak hlasno, aby to aj Lila počula.
Vysadla som na Marsi a chcela som ju dobehnúť, no Ronja ma zastavila.
,,Zober si Carru, je veľmi rýchla, s ňou ich dobehneš!"
Nemala som inú možnosť ako z Marsi zoskočiť a vysadnúť na Carru.

O 5 minút neskvor:
Skoro som už Lilu mala a zrazu.... Vidím zombies! A keby len zmutovaných ľudí, no pomedzi nich sa motaly zombie zvierata! Pretrela som si oči, či sa mi to nezdá!
Nezdalo sa mi to! Zo začiatku som videla len jeleniu a srnčiu zver, no potom aj psy, mačky a myši. Zombie zvieratá boli rýchlejší ako zombie ľúdia, ale stále oproti jazde na koni (klusom) pomalí... Preto som sa rýchle otočila a išla naspäť za Ronjou. Ešte som sa obzrela a videla som ako Lila beží do toho zombie davu. ,,Chudák Rocky'' pomyslela som si.
Ronja mi bežala na Marsi a s Persi oproti. Keď videla čo sa deje, rýchle sa otočila a utekali sme opačným smerom. Bolo počuť Lilianine výkriky a Rockyho erďžanie.
Ronja a ani ja sme sa neotočili, nehceli sme vidieť tu hrôzu.
Na koňoch sme išli až kým nezačala svitať. Ráno sme našli veľký kopec so super výhladom, takže sme mohli konečne spať. Aj kone a Persi, boli unavenné...

Pokračovanie na budúce... :)
Vaša Fire-Wolf-Korra

Ja a PersiWhere stories live. Discover now