Ja a Persi

4. časť: Konečne!

Zobudila som sa ráno, keď auto konečne zastavilo. Usmév na tvári mi vyčarovali obrovské oceľové brány, ktoré sú okolo celého pozemku. Teta bola vonku, keď nás videla, prišla nám otvoriť brány. Auto sme, samozrejme, zaparkovali do dvora. Teta mala 3 deti, 18 - ročného Tomáša, 14 - ročnú Ronju a 9 - ročného Adama. Tomáš bol vysoký a rozumný. Ronja bola veľká rebelka. Adam bol malý a ako zvyčajne bojazlivý.
Ich dom bol dlhý a vysoký. Mal 2. poschodia + podstrešie. Ja a Ronja, kedže sme v to istom veku, sme spali v podstreší . Tomáš mal vlastnú izbu. Teta a ujo spali v spálni a v tej izbe mal posteľ aj Adam. Moji rodičia boli v hosťovskej izbe... Spolu sme boli 8 členná rodina.
Ronja sa v "našej" izbe prezliekala dookola a dookola. Preto som išla sa poobzerať po dome. V hosťovskej izbe ss vybaľovali rodičia. Aj teta a Tomáš sa prezliekali. Bolo mi to podozrivé preto som sa spýtala:‚, Prečo sa skoro všetci prezliekate? To má byť karneval alebo čo?'' ,,Žiaden karneval nehrozí, iba výcvik.'' odpovedala teta so širokým úsmevom. ,,Aha, čiže domáca "telesná".'' Zasmiala som sa.
,,Nie! Výcvik jadzy na koni, toto bude Adamov prvý deň v sedle!'' hovorila teta.
,,Jáj...'' odpovedám so sklamánim, totiž spomenula som si na Persi, a oni majú svoje milované zvieratá tu...
,,Čo sa stalo? Určite si snami zajazdíš na koni tieš, no nie?'' Tetina prvoradá vlastnosť bola až 100.000.000. kilometrov za hranicov normy optimismu!
,, Persi...'' do oči sa mi dostali slzi ,, ....je doma...''.
,, Tak pre ňu poďme'' bleskovo, hoci vážne povedala teta.
,, To nejde! Rodičia mi ju nedovolili zobrať... A nikdy s tým súhlasiť nebudú.''
,, Ále... Pôjdeme po ňu v najbližších dňoch.'' usmiala sa teta.
,, To myslíš vážne?'' spýtala som sa s neistotou ale i veľkou radosťou.
" Najvažnejšie ako sa len dá, ale dnes ideme jazdiť.''
Od radosti som mala úsmev doslova od ucha k uchu. Rodičom som nič nevravela a išla som si obliecť niečo vhodné na ďalších pár hodín v sedle. Nakoniec môj "jazdecký" outfit tvorili tmavomodré lagíny, svetlomodré tričko s kratkým rukávom a našťastie aj jazdecké čižmi od Ronji. Ona nebola nijako vulgárna ani drzá nič také, ale bola dosť výbušná. I keď mala povahu tichého dievčata vnútri (povahovo) bola čistý chalan - preto sme si tak skvelo rozumeli ;) Ja som taká istá... Teda až na to ticho...
Jadeckú čiapku som pozháňala veľmi rýchlo a výcvik sa mohol začať.

Prepáčte, že som dlho nepísala, nemala som čas a ani chuť niečo napísať, a keď není chúť, poznáte to, nie je dobrý text... Ďalšiu časť práve píšem preto bude zverejnená najskvôr tak večer... :)
Vaša Fire-Wolf-Korra