Ja a Persi

8. časť: Nedopadlo to až tak dobre

Cestu naspäť som skoro celú prespalá... Zobudilo ma len prúdke zabŕzdenie.
,, Vystúpte hneď!!!" skríkla teta.
,, Čo sa deje?" spýtala som sa s Ronjou takmer v tej istej sekunde.
,, Musíte ísť, hneď vystupujte!" kričala teta. Nechápala som a Ronja na tom nebola o nič lepšie. Vystúpili sme a ja som rýchlo odomkla prívez a vyviedla Persi zase von.
,, Nechápem" rozčuľovala sa Ronja. Teta takmer bleskovo odišla.
,, Čo to ako má znamenať?! '' pýtala som sa Ronji.
,, Ja neviem.'' odpovedala mi zdesenie. Nechápali sme, veď za záktrutou je už dobré vidno ranč. To si akože máme na ranč dojsť pešo?
,, Pozri!'' Zkríkla Ronja. To nemôže byť pravda. Náš ranč niekto napadol! A keby len niekto, ale stáli tam až 4 autá plus jedno sedem miestne!
,, Čo budeme robiť? Nemôžeme tam len tak ísť... Nedopadlo by to dobre.'' spýtala som sa Ronji, ktorá má stále ,,chladnú hlavu.''
,, Musíme ísť zachrániť ostatných...'' smutne hovorí Ronja.
,, No veď áno, ale nemôžeme sa tam len tak rútiť po hlave." nedám sa.
,, A ako inak? Veď máme so sebou veľkeho tigra!" nedá sa Ronja.
,, Persi do toho nemiešaj! Aj naše auto videli, preto nás teta doslova vyhodila von! A keď tam teraz tak pôjdeme napríklad po ceste, čo myslíš, že urobia? Privítaju nás s otvorenou náručou? Budú na nás strieľať!'' kričala som na Ronju, ktorá sa na mňa potom ani nepozrela! V takých situáciach ani neviem ktorá z nás je tvrdohlavejšia...
,, Počkáme." potom povedala Ronja.
,, Nechcem ti kaziť tvoj ''dokonalý'' nápad, ale o chvíľu sa stmieva a nám apokalypsa a zombies doslová dýchajú na krk!" povedala som celkom pokojne.
,, Máš pravdu! Čo keby sme sa nejako tajne dostali na ranč do stajne, do seníka a tam prespíme? Je to lepšie ako nocovať vonku pri ceste..." povedala Ronja.
,, To je fajn nápad, ale ako sa tam dostaneme? Keď bude tma, bude sa to dať, ale čo váš veľký plot?" odpovedala som pohotovo.
,, Ach, ja neviem.'' povedala Ronja.
,, Koľko máš nábojov v pištoly?" pokračovala...
,, Asi dvanásť spolu'' odpovedám.
,, To nie je dobre!" na koniec povedala.
A tak sme tam asi hodinu ticho sedeli. Na tú najväčsiu smolu, nám nenapadlo nič okrem myšlienky podhrabať sa. Oni nechovali tigra ani nič také, preto nemajú ešte 2 metre pod zemou zarytý plot.
,, Ako rýchlo vie Persi hrabať?" spýtala sa Ronja.
,, To neviem, ale vidíš tie laby? Podľa mňa dosť rýchlo...'' odpovedala som nervózne.
,, Poďme, už je dosť veľká tma na to aby nás nevideli, ale pre istotu nepôjdeme pri ceste, ale ďalej od cesti, cez les. '' pokračujem...
,,Ok !'' súhlasí Ronja. Neišli sme dlho a zrazu stojí pred nami vysoký plot. Za plotom bolo len trochu vidno stajne, inak samá tráva.
,, Dobre, začnime hrabať.'' povedala Ronja a začala hrabať ako pes. Už dávno som Persi učila, čo má robiť keď poviem hrabaj, ale vedela čo od nej chcem aj po tento krát.
,, Vau, ona vážne hrabé rýchlo.'' povedala Ronja s úžasom. Snažili sme sa Persi pomôcť, ale naša (moja a Ronjina) práca sa nerovnala ani osmine s toho čo mala Persi. Čoskoro bola dosť veľká diera aby sa prešmykla aj Persi bez problémov... Bola už veľká tma, tak sme sa po lúke zakrádali až ku stajni, kým Ronja potichu nevykríkla: ,, Do r*ti! ''
,, Čo je? A nehovor tak na hlas!" odpovedala som potichu.
,, Ako chceš na povalu stajne, čiže do seníka dostať tigra?" spýtala sa ma Ronja.
,, Ach nie! Ja som na to vôbec nepomyslela! '' povedala som prekvapene, a zároveň naštvane.
,, A čo teraz? Musíme ju priviazať tam do zadu na koniec lúky ku plotu, alebo úplne vypustiť z dvora...'' povedala Ronja.
,, Zabudni! Persi znova neopustím, a znova by sa vrátila lebo pod plotom je diera ako krava, ty logik! '' dosť naštvane so skríkla na Ronju.
,, Tak čo ine? Chceš ju tam vytlačiť po rebríku? " zapára Ronja.
,, Možno bude vedieť vyšplhať!" bránim sa.
Ronja vyliezla hore ako prvá a volala Persi, no Persi nechcela ísť, vlastne sa ani nesnažila. Vyšla som hore aj ja a volala na Persi, snažila sa víjsť ale príliš sa bála.
,, No veď poď Persi, moja, poď sem.'' vábila som ju, už ani neviem ako a zrazu mi svitlo, že vo vrecku mám ešte jeden pamlsok! No neviem či bude chcieť, dostala žrať už v prívese veľa mäsa. Ale nakoniec prišla! A my sme zaspali.
Zobudili sme sa ráno na ruch v stajni. Potichu som Persi povedala nech ostane ležať a ja s Ronjou som išla nakuknúť cez dieru v podlahe, čo sa deje. Bola tam spútaná teta, a dvaja holohlavý chlapy!
,, Tak ktoré kone sú zdrave a nekastrované? Spýtal sa hrubým hlasom tety.
,, Ale najprv my povedz, koľko máš prívesov na tie zvery!" pokračoval...
,, Spolu päť, a z toho jeden pre dve kone. '' odpovedala smutne. Nevedela predsa, že sme v seníku...
,, Toho tmavo-hnedého, tu bielu s čiernou hrivou, tú čiernu s bielym pruhom na čele a toho malého fľakatého - ich všetkých tu môžete nechať! Všetky sú kastrované a prakticky nepoužiteľné...'' povedala teta a v tom nám došlo čo chce. Nechala nám tu naše kone a samozrejme, pár iných aby to nebolo čudné preto, lebo vie, že sa vrátime a pôjdeme za nimi na koňoch. Ronja to tiež pochopila a povedala mi:
,, Tmavý je Rocky, Moju Corru poznáš, svoju Marsi tiež, ale načo necháva toho ,,zdochľaka'' Montyho?'' zákerne mi hovorí Ronja.
,, Predsa na obed pre Persi...'' usmiala som sa spolu s ňou.
Tý dvaja chlapy navážali kone do boxov, do boxu ktorý je pre jedného koňa dali dvoch... Preto sa im kone zmestili, samozrejme, naložili aj kurky a zajace iba mačičku tu nechali! Ostatné vypustili na lúku v nádejí, že zdochnú čo najskôr.

Pokračovanie na budúce :*
Vaša Fire-Wolf-Korra