Eris. Meno, ktoré doslova znamená chaos.
Lyssa Laurent. Žena, ktorú toto meno vystihuje do bodky a do písmena.
Bodaj by to Killian vedel skôr, ako sa s ňou zaplietol. Kto ale mohol čakať, že mu obráti život naruby?
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
"Choď do pekla." Muž, priviazaný na stoličke vypľul krv. Jeho tvár mala jemný odtieň modrej. Sem tam nejaký ten škrabanec a pár zlomených rebier. Mohol dopadnúť horšie.
Podišiel som k nemu o čosi bližšie a oprel sa o stoličku, na ktorej sedel. "Spýtam sa ťa ešte raz. A ver mi, znova sa už pýtať nebudem. Kto. Ťa. Poslal." S kľudným hlasom som sa ho spýtal už tretí krát tú istú otázku.
Musím povedať, začína mi už liezť mierne na nervy. Prvý krát som to bral ako samozrejmosť, ale už to začína byť ohrané.
Plýtvam tu minúty svojom života, ktoré už nikdy nedostanem naspäť.
Hovorí sa, že sa dá zlomiť všetko. Niečo trvá zlomiť ale dlhšie ako iné. A práve teraz nemám chuť tu trčať celý večer.
"Naser si."
"Nemôžeš povedať, že som ti nedal šancu." Sklamane som vydýchol a spoza opasku vybral zbraň. Namieril som na jeho hlavu a vystrelil. Jeho hlava spadla ťažko dozadu a ústa mu ostali dokorán otvorené. Odstúpil som a narovnal si oblek.
Posledný krát som sa pozrel na muža s dierou v hlave predo mnou a obišiel ho.
Bola to stráta času.
"Ďalší?" Započul som známy hlas, keď som vyšiel z dverí.
"Postarajte sa o telo." Kývol som na mojich dvoch mužov, ktorí ihneď prikývli a zmizli za dverami. "Tretí tento mesiac." Otočil som sa na Finna.
Ramenom sa opieral o stenu, kým mal ruky preložené na hrudi.
"Znova nič?" Nadvihol obočím.
"Je obdivuhodné, ako nechcú nič povedať." Prešiel som okolo neho a začal kráčať smerom ku schodom, ktoré viedli z podzemia.
"Zavolal si Val? Je v bezpečí?" Započul som za sebou jeho kroky.
"Traja muži sú pred jej bytom a ďalší dvaja chodia za ňou 24/7." Otvoril som dvere na konci schodiska a vošiel do interiéru vily.
"A koľko krát ti už volala, aby sa sťažovala?"
"Osem." Zamieril som rovno do pracovne, ešte stále s Finnom v pätách.
V momente ako som otvoril dvere sa mi pri nohách zjavil Odin. Jeho tmavé oči sledovali Finna za mnou. Nesúhlasne sa naňho pozeral.
"Nemá ma rád." Zamračil sa.
Na jeho obranu, Odin nemá v láske nikoho. Aj keď vyrástol s nami všetkými, najlepšie je mu pri mne.
Je to už päť rokov čo ho máme. Za celú tú dobu sa nenaučil mať v láske nikoho iného.
Možno je to rasou. Rotvajler sa považuje za nebezpečné plemeno. Keď ho ale vidím večer hrýzť plyšové hračky, nezdá sa mi nebezpečný. Na druhú stranu, odhryzol už pár prstov.
