Eris. Meno, ktoré doslova znamená chaos.
Lyssa Laurent. Žena, ktorú toto meno vystihuje do bodky a do písmena.
Bodaj by to Killian vedel skôr, ako sa s ňou zaplietol. Kto ale mohol čakať, že mu obráti život naruby?
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
"Eris." Prekvapene sa na mne pozrel Collin, keď otvoril dvere. "Naspäť tak skoro, ale zároveň neskoro?" Zasmial sa a pozrel sa na hodinky.
Písala som jeho sekretarke a tá mi povedala, že Collin pracuje až do ôsmej večer. Takže som prišla tesne pred ôsmou. Naposledy keď sme sa videli mi povedal, že mám prísť kedykoľvek, takže som tu.
"Čo môžem povedať, zapôsobili ste na mňa." Usmiala som sa.
"Poďte dnu." Zasmial sa a ustúpil, aby som mohla vojsť. "Čaj? Kávu?"
"Voda postačí." Odpovedala som mu, keď som si sadala na svoje miesto. Onedlho prišiel s pohárom vody a položil ho predomňa na stôl. "Ďakujem."
"Samozrejme." Sadol si oproti mne. "Ako sa máte?"
"Dobre. Od našeho posledného 'sedenia' som celkom zrelaxovaná." Odpila som si z vody.
"To ma teší." Usmial sa. "Rád by som sa s vami dnes porozprával o tom, čo sa vám stalo pred pár dňami. U Killiana." Upresnil.
"Oh, to." Odkašľala som si. "Čo chcete vedieť?" Nesmelo som sa spýtala.
Myslela som si, že k tejto téme sa už nebudeme vracať. Rozprávali sme sa o nej na našom prvom sedení. Teda, začali sme, ale vypršal nám čas. Mal ďalšie sedenie.
"Najskôr by som chcel vedieť čo sa stalo. Ako ste sa cítila. Čokoľvek na čo si spomeniete."
"Bola som iba rozrušená." Začala som sa hrať znova so šatkou na zápästí. "Bola to ako keby vlna emócií, ale po chvíli to prešlo."
"Pamätáte si ako ste sa cítili?"
"Pamätám si, že som nemohla poriadne nadýchnuť. Snažila som sa udržať otvorené oči, aj napriek tomu, že moje telo to nechcelo." Pokúsila som sa rozmýšľať čo sa v ten deň stalo. "Keď na mňa Killian rozprával, niekedy som ho poriadne nepočula."
"Cítili ste úzkosť? Ako keby vám niekto stláčal srdce?" Prikývla som. "Triasli sa vám nejaké časti tela?"
"Moja ruka, ale to je normálne, nie? Deje sa to každému."
"Eris, viem, že toto nechcete počuť, ale..." ťažko vydýchol "čo ste zažili bol panický záchvat."
"Bola som iba rozrušená." Zopakovala som už asi po stý krát za posledné dni.
"Čo ste vymenovali sú znaky panického záchvatu. Vo vašej situácii je to úplne normálne. Prešli ste si cez veľa, a toto je iba všetko, čomu ste sa vyhýbali za posledné roky. Môžu to spôsobovať veci, ktorými ste si už prešla, a môžu byť dlhšie alebo kratšie. Symptómy môžu zmiznúť za pár týždňov, mesiacov alebo ak dlhšie. Záleží na veľa veciach."
