Eris. Meno, ktoré doslova znamená chaos.
Lyssa Laurent. Žena, ktorú toto meno vystihuje do bodky a do písmena.
Bodaj by to Killian vedel skôr, ako sa s ňou zaplietol. Kto ale mohol čakať, že mu obráti život naruby?
Ups! Ten obraz nie jest zgodny z naszymi wytycznymi. Aby kontynuować, spróbuj go usunąć lub użyć innego.
"Pozrime sa kto konečne vstal."
A ja som si myslela, že viem ako sa tváriť, že spím.
"Ako si to vedel?" Zdvihla som k nemu hlavu, ktorú som mala položenú na jeho hrudi.
"Možno to bude kvôli tej ruke." Kývol hlavou na moju ruku, ktorá sa nejakým zázrakom dostala pod jeho tričko a prechádzala po jeho bruchu.
"Neviem o čom hovoríš." Usmiala sa som, ale ruku som nechala presne tam, kde som ju mala.
"No jasné." Zasmial sa. "Vyzeráš lepšie. Ako sa cítiš?"
"Ako keby som spala dva roky a moje nohy sa oddelili od môjho tela." Povedala som do jeho hrude.
"A ako dobre si pamätáš čo sa dialo okolo teba?"
"Väčšinou to sú útržky obrazov a dokonca bez zvuku. Takže by som povedala, že moc nie." Čo ale viem je, že tu bol Charles. To bolo prvé na čo som si spomenula. A to druhé bol Lukas. Ak by Killian neprišiel, neviem čo by sa mi stalo.
"Počkať, takže si nepamätáš čo si mi hovorila?" Počula som na jeho hlase, že sa usmieval.
"Ehmm, čo som ti hovorila?" Pomaly som k nemu zdvihla pohľad.
"Nie." Pokúšal sa zadržať smiech. "Nič. Absolútne nič." Zahryzol sa do pery, a tým utlmil ďalší smiech.
"Killian, čo som povedala?" Ruku som si vytiahla z pod jeho trička a posadila sa.
"Boli to tvoje posledné želania, takže si ich nechám pre seba."
"Killian Acker, čo som povedala?" Natiahla som sa pre vankúš a udrela ho s ním.
"Vyzerá to tak, že to sa nedozvieš." Nestihol ani dopovedať a vankúš k nemu znova letel. V tom momente sa začal nepretržite smiať. Chytil si dokonca brucho jednou rukou, ako keby ho po chvíli aj začalo bolieť.
"Nie je to vtipné!" Zdvihla som sa na kolená a natiahla sa s vankúšom dozadu. Nepredvídala som ale, že ma ten vankúš stiahne so sebou, a tak som dopadla priamo na Killiana, ktorý ihneď zmĺkol. Aspoň že ho to umlčalo.
"Tvoja sila sa vracia. Neviem ale o tvojej stabilite."
"Možno to bol môj plán. Umlčalo ťa to, no nie?" Určite to nebol môj plán, ale nie je najhorší.
Pozrite sa predsa na mňa, som na Killianovi.
"Naozaj vyzeráš lepšie." Pocítila som jeho ruku na mojom líci a odhrnul mi z neho pramienok vlasov, ktoré mi dal za ucho.
Sme až príliš blízko na to, aby sa ma takto dotýkal. Toto dopadne zle. Alebo dobre. Naozaj dobre.
"Ani ty nevyzeráš najhoršie."
Usmiala som sa, a on so mnou.
"Killian." Povedala som bez dychu, keď sa naše tváre začali k sebe blížiť.
