Eris. Meno, ktoré doslova znamená chaos.
Lyssa Laurent. Žena, ktorú toto meno vystihuje do bodky a do písmena.
Bodaj by to Killian vedel skôr, ako sa s ňou zaplietol. Kto ale mohol čakať, že mu obráti život naruby?
Oops! Questa immagine non segue le nostre linee guida sui contenuti. Per continuare la pubblicazione, provare a rimuoverlo o caricare un altro.
"Mohla ťa zabiť. Stále sa s ňou chceš rozprávať? Pretože to vyzerá, že ona nemá záujem." Rozhadzovala rukami Luna. "Je šialená."
"V tomto musím súhlasiť s Lunou." Prehovorila Nyx. "Tá žena nie je Lyssa."
"A čo chcete robiť?" Povedal som pomedzi zuby. "Zabiť ju?" Odfrkol som si.
"Mali by sme to aspoň zvážiť." Nadvihla ramenami Luna.
"A ona je tá šialená, čo?" Všetko na tejto situácii je šialené.
"Dobre, nemusíme ju hneď zabiť." Pristúpila ku stolu Nyx. "Iba sa musíme uistiť, že nič nespraví."
"Chceš ju priviazať a vypočúvať ju? To je tvoj plán?" Nadvihla obočím Luna.
"Vlastne áno. Je lepší, než ju streliť medzi oči. Aj keď by si to zaslúžila."
"A ako ju chceš dostať? Pretože mám pocit, že ona sa len tak nevzdá."
"Ja viem spôsob. A užijem si ho." Usmiala sa Nyx. "Bude to zábava."
Už teraz sa mi ten nápad nepáči.
*****
Tak možno to nie je ten najhorší plán.
Aspoň sa pri ňom nikto nezraní, pokiaľ sa teda niečo neposerie.
"Je tu." Prehovorila Luna, ktorá stála pri okne v obývačke. "Poďme na to." Pohla sa smerom k východu a Nyx ju nasledovala.
Z vrecka som vybral mobil a poslal správu, že sme pripravení.
Kráčal som za Lunou a Nyx, a keď som otvoril vchodové dvere, v strede príjazdovej cesty stála Lyssa s rukami vo vreckách koženej bundy.
Obzerala sa po okolí, ako keby čakala, kedy na ňu niekto vyskočí.
"Pripravený?" Zašepkala Luna vedľa mňa.
"Teraz alebo nikdy, že?" Ťažko som vydýchol a podišiel o niečo bližšie, ale nechal som medzi nami priestor široký pár metrov. "Toto si chcela?" Ukázal som na Nyx a Lunu o pár krokov za mnou.
"Vedela som, že budeš rozumný. Aj keď som dúfala, že nie. Bola by to zábava." Usmiala sa a prezrela si ma od hlavy po päty.
"Prečo ich vôbec chceš?"
"Nemyslíš si, že to je moja vec?" Nadvihla obočím, ako keby som ju urazil.
"Myslím si, že mám právo to vedieť."
Naklonila sa mierne do boku, aby si ich mohla prezrieť za mnou a vrátila sa naspäť pohľadom ku mne. "S ktorou správaš?"
Takmer som sa zadusil pri jej slovách. "Čože?"
"Je to taká ťažká otázka?" Zasmiala sa. "Povedala by som, že je ľahká. Blondínka?" Znova sa pozrela za mňa. "Nie. Mám pocit, že máš radšej tie šialené." Nadvihla ramenami.
