Eris. Meno, ktoré doslova znamená chaos.
Lyssa Laurent. Žena, ktorú toto meno vystihuje do bodky a do písmena.
Bodaj by to Killian vedel skôr, ako sa s ňou zaplietol. Kto ale mohol čakať, že mu obráti život naruby?
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Pozeral som sa na ňu, ako vchádzala do auta a odišla z príjazdovej cesty.
Abraham, ktorého vytiahla z kufra skôr ak odišla, nechala ochranke, ktorá ho už viedla do vily.
Nemôžem prestať myslieť na to, čo povedala, keď mi dávala jej číslo. Nemusím byť Einstein, aby som zistil, že sa s ním už rozprávala. To znamená, že niečo zistila. Niečo, čo mi nepovedala, takže si to musím zistiť sám.
Abrahama som prvý krát stretol v 1Oak, takže pokiaľ viem, nemáme žiadne spory. Nechápem prečo sa pokúsil zabiť mňa alebo moju rodinu.
"Šéfe?" Vedľa mňa sa zjavila ochranka s Abrahamom v rukách.
"Odprevaďte ho do obývačky." Zmätene sa zatvárili pri mojej odpovedi, ale poslúchli.
Ani nie o minútu neskôr som išiel za nimi. Kývol som hlavou na východ, aby nás ochranka nechala samých.
Abraham, mierne nervózny, sedel na gauči s hlavou v dlaniach.
Asi k nemu došla tá realizácia, že je v peknej riti.
"Dávam ti šancu mi povedať všetko teraz. Skôr, než to z teba dostanem iným spôsobom." Sadol som si oproti nemu a on ku mne zdvihol pohľad. "Takže?"
Ak by som nevedel, že má nejaké informácie, už dávno by bol mŕtvy a ja by som mal pokoj. Ja ale viem, vďaka Eris, že niečo skrýva.
"Neviem čo odomňa chceš počuť." Pokúsil sa to povedať sebavedomo, ale jeho hlas ho prezradil. Hovoril, ako keby mu niekto dal gule do zveráku.
"Naozaj?" Odfrkol som si. "Si si naozaj istý?"
"Áno." Ťažko prehltol.
"Posledná šanca."
"Máš zlého chlapa."
Bez zaváhania som sa rýchlo postavil a priskočil k nemu. Ani som sa neobťažoval vytiahnuť zbraň, iba som ho chytil pod krk a zatlačil ho ešte väčšmi do sedačky, nenechávajúci mu čo i len štipku kyslíku.
"Máš približne tridsať sekúnd, než omdlieš. Odporúčam ti hovoriť rýchlo." Pokúsil sa ma striasť a odtlačiť rukami, ale moc mu to nepomohlo. Iba tu stráca čas. "Dvadsať sekúnd." Varoval som ho. "Prečo si poslal tých ľudí po mne?"
"Naser si." Horko-ťažko povedal.
"Pätnásť." Bez záujmu som odpočítaval. Ak mi nedá žiadne informácie, je mi k ničomu. "Desať."
Bolo vidno ako veľmi sa snažil udržať pri vedomí. Dúfam, že nie je hlupák a zistí skoro, že nemá na výber. Skôr ako ho privediem do bezvedomia by sa mne osobne páčilo.
"Rozkazy." Povedal, keď sa snažil nadýchnuť. Jemne som povolil stisk na jeho krku, aby mohol prehovoriť, keď už začal. "Boli to moje rozkazy."
