Eris. Meno, ktoré doslova znamená chaos.
Lyssa Laurent. Žena, ktorú toto meno vystihuje do bodky a do písmena.
Bodaj by to Killian vedel skôr, ako sa s ňou zaplietol. Kto ale mohol čakať, že mu obráti život naruby?
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
"Musím povedať, prekvapil si ma Simon. Toto je naozaj klub hodný tvojho postavenia."
"Killian." S vrelým úsmevom ma privítal. "Som rád, že si to stihol." Podišiel ku mne a okolo ramien mi prehodil jeho ruku. Už mierne bol cítiť alkoholom, ale nie až tak, že by sa to nedalo vydržať. "Páni." Potiahol mu ku skupinke starších mužov, s ktorými sa doteraz rozprával. "Killian Acker." Ukázal na mňa. "Som si istý, že ho poznáte."
"Pán Acker. Je mi cťou." Jeden z nich mi podal ruku, ktorú som zo slušnosti prijal. Musel mať niečo po štyridsiatke. Jeho prízvuk som nevedel nikde zaradiť. Nebol ale určite z okolia. "Abraham Wagner."
"Wagner je nemeckého pôvodu, ak sa nemýlim." Nemýlim sa.
"Správne." Usmial sa. Nepáči sa mi ale jeho pohľad. Nevyzerá najviac sympaticko. "Ak ma ospravedlníte, bol som na odchode. Mám ešte niečo na práci. Dúfam, že sa ale ešte stretneme." Než odišiel, rozlúčil sa s každým v tomto malom kruhu. Stratil sa mi z pohľadu, keď vyšiel po schodoch hore.
"Páni, ak ospravedlníte aj nás, máme ešte niečo na vyriešenie." Prehovoril Simon a od skupinky sme prešli do zadnej časti, kde sa nachádzali sedačky. "Prosím." Ukázal, aby som si sadol.
Prešiel som okolo neho a rozopol si oblek, aby som si mohol sadnúť. Simon ma ihneď nasledoval.
"Tak ako sa ti tu zatiaľ páči? Spokojný so svojou investíciou?" Nadvihol obočím. Pohodlne sa oprel o sedačku a ruky si rozprestrel po dĺžke operadla.
"Musím povedať, očakával som niečo iné, keď sa povedalo niečo pre našich ľudí. Dav, ktorý sa nachádza pred klubom je až príliš veľký a nevšimol som si, že by niekto z nich vôbec išiel dnu." Než som sa tu dostal, pár ľudí malo nepríjemné pripomienky.
"Iba pár ľudí sa tu dostane z verejnosti. A to iba na poschodie nad nami. Toto je určené iba pre nás." Ukázal rukami okolo seba. "Taktiež tu sú tichšie miesta, pre čisto biznis."
"A keď niekomu prasknú nervy a začne sa strieľať? Mali by sme za zadkom celú New Yorskú políciu."
"Aj o to je postarané. Zbrane sa odovzdávajú pri vchode, a v prípade odchodu si ju naspäť zoberú."
"Ja svoju mám."
"Pretože teba poznám a viem, že ti môžem veriť." Pravda.
"A civilisti? Sú taktiež kontrolovaný?"
"Každý muž je poriadne skontrolovaný, než môže vojsť." Povedal smelo.
"A čo ženy?" Zamračil som sa.
"Ženy? Killian, naozaj? Obaja dobre vieme, že tie na to nie sú stavané."
"Dovolím si nesúhlasiť. Nevieš na čo v tieto dni natrafíš." Odfrkol som si pri spomienke na tú ženu s Lunou.
