Eris. Meno, ktoré doslova znamená chaos.
Lyssa Laurent. Žena, ktorú toto meno vystihuje do bodky a do písmena.
Bodaj by to Killian vedel skôr, ako sa s ňou zaplietol. Kto ale mohol čakať, že mu obráti život naruby?
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
"Prečo si hore tak skoro?" Zdvihla som pohľad ku Lune, ktorá stála opretá o rám kuchynských dverí.
"Pracujem." Jednoducho som jej odpovedala a vrátila sa k papierom, ktoré mi dal Killian.
"Je sedem hodín ráno."
"A?"
"Asi ťa nikdy nepochopím." Odpichla sa od dverí a prešla ku kuchynskej linke, zalievajúc si kávu vodou, ktorú som postavila pre seba. Nevadí. "Na čom to vôbec pracuješ?" Posadila sa oproti mne a zdvihla pár fotiek, ktoré si začala prezerať.
"Iba menší prieskum, vieš ako to chodí." Áno, povedala som Lune o tom, že pracujem s Killianom. Bolo to buď to alebo konverzácia o záchvatoch paniky, teda tak to volá Luna.
"Toto miesto poznám." Položila predomňa jednu z fotiek.
Bol na nej chlap menom Bradley Whitlock, aspoň to bolo na zadnej strane fotky. Bol obklopený ďalšími pár ľuďmi v nejakej špinavej časti mesta. Vyzeralo to, ako nelegálny predaj zbraní alebo drog.
"Je to neďaleko jedného prístavu tu v New Yorku. Mestské gangy sa tam stretávali, pokým im to neprebrala polícia podplatená mafiou."
"Vieš mi povedať presnú adresu?" Než som si vôbec stihla vybrať pero, Luna začala diktovať adresu. "Ďakujem, dúfam, že to pomôže."
"Na tvojom mieste by som tam ale nešla." Odpila si z kávy.
"Prečo?" Zamračila som sa.
"Nie je to tam bezpečné. A skôr ako mi stihneš pripomenúť, že sa o seba vieš postarať, toto je iné. Nepoznám všetkých tých ľudí na tej fotke, ale stačí mi poznať tohto." Ukázala na nejakého chlapíka v pozadí. "S týmito ľuďmi sa nezahrávaj. Sú to psychopati."
"Zoberiem si tvoju radu k srdcu." Pravdepodobne nie, ale Lune sa bude lepšie spať po tom, ako počula tie slová. "Povedala si, že už je sedem, čo? Musím padať." Všetky fotky a moje poznámky som založila naspäť do zložky a zatvorila laptop vedľa seba.
"Kde ideš?"
"Mám stretnutie." Technicky je to pravda. Mám stretnutie s terapeutom.
Povedala som Killianovi, že dvakrát do týždňa ho budem navštevovať. Neviem, ale ako mohol tak rýchlo niekoho nájsť za jeden deň a dohodnúť mi stretnutie. Lunu nemám v pláne týmto zaťažovať.
"Mysteriózne." Zasmiala sa. "Než ale pôjdeš...odchádzam."
"Fajn? Stretneme sa večer?" Zamračila som sa.
"Nie, nemyslela som to tak. Mám prácu, pretože toto všetko nie je zo vzduchu." Ukázala na svoj byt. "A na najbližšie dva týždne mám pracovné povinnosti v Európe. Takže odchádzam."
"Dneska?" Prikývla. "Prečo si mi to nepovedala skôr?"
"Dostala som telefonát neskoro v noci a nechcela som ťa budiť." Telefonát v noci? "Nie som nadšená ťa tu nechávať v samú v našom byte, ale spolieham sa, že bude stáť, keď sa vrátim." Moje kútiky úst sa začali dvíhať do úsmevu. "Čo?"
