Tristošesťdesiatpäť

4. kapitola

,,Mám ísť?" opýta sa, hoci vnútro jasne hovorí, aby zhrabol tenisky a zmizol. Je to nebezpečné. U žien má rád jemnosť, u mužov zas presný opak a Áron je tak trochu jeho typ. Teraz, keď mu nemá chuť napáliť do ksichtu, môže pokojne priznať, že by po ňom vyštartoval. Za čo by ho Áron zrejme vyhodil von oknom. V tomto ohľade nevyzerá dva krát tolerantne.

„To je na tebe," pokrčí ramenami a prejde okolo Damiena ako božstvo samo, ,,ja idem dopozerať ten strašný film."

„Hej! Náhodou nie je až taký zlý," namietne, keď zapadnú späť na gauč. S rozdielom, že miesto osoby ich delí misa s popcornom. Damien by tam kľudne nahádzal aj vankúše, ale to by mu asi neprešlo.

„Buď to tvrdíš pre to, že si ho vybral, alebo máš dosť divný zmysel pre humor."

„Aspoň nejaký mám," zazubí sa na neho, ale úsmev radšej ihneď stiahne, ,,a náhodou, niektoré pasáže ťa pobavili."

„Áno? A to vieš odkiaľ?" opýta sa Damiena zarazene. Ten na to nemá čo povedať, takže dlaňou vôjde medzi nich a do úst miesto odpovede vloží popcorn. No tak sa na neho cez film pozrel no a? Kde je napísané, že sa má celý čas pozerať na obrazovku? Napije sa a rozhodne zo seba zhodiť mikinu. Má poď ňou ešte tričko, takže ho nik nemôže podozrievať... Zastaví tok myšlienok tým, že ju pretiahne cez hlavu. Hodí vedľa gauča a upraví nadvihnuté tričko.

„Foo Fighters?"

Zmätene pozrie na Árona, ktorý presunie pohľad z trička na Damienovu tvár.

„Ou," chytí lem a obhliadne tmavý nápis, ,,Foo Fighters. Nehovor, že ich poznáš."

„Kto by ich nepoznal? Teda, nie som extra fanúšik, ale napríklad The Sky Is A Neighborhood, mám celkom rád."

„Tipoval by som ťa skôr na rap ako na podobný typ hudby."

„Rap? Mňa?" rozosmeje sa Áron. Nakloní hlavu, aby videl do Damienových očí a definitívne ho tým vyvedie z rovnováhy. Ak vôbec niekedy nejakú mal. ,,Príliš rýchlo si o ľuďoch vytváraš vlastné názory."

Posunie sa dopredu, paličkami chytí sushi a kývne na ostatné. ,,A o jedle zrejme tiež. Jedol si to niekedy?"

„Raz a bolo to...nechutné."

„Prvotriedna recenzia," poznamená ironicky, zoberie podnos a dvihne ho k nemu. Nemusí hovoriť nič iné a Damien sa po dlhom vnútornom boji rozhodne. Len kvôli tomu, že od raňajok nič nejedol, inak by sa toho ani nedotkol.

„Fajn," vydýchne a pripraví prsty. Rozhodne to nebude jesť paličkami. „Ktorá?"

Nechá si poradiť, vezme tú na ktorú Áron ukáže a nakrčí nos.

„Neviem, či máš rád sójovú omáčku. Ak áno, je to tá v strede."

Damien to tam namočí a nadýchne sa, akoby mal namiesto sushi zjesť dážďovku. Priloží si ten kúsok k perám, ale potom ho vráti do pôvodnej polohy a vzhliadne na Árona ktorý ho pozorne sleduje.

„Ak sa povraciam, budeš za to môcť ty."

„Ak sa povraciaš, budeš vlastnoručne tepovať gauč," opraví ho a Damien skontroluje, akú veľkú plochu zaberá. Dosť veľkú na... Na všetko. S pretočením očí strčí sushi do úst.

„Nie je to také zlé," prizná neochotne, keď sústo prehltne a prežije to. Áron spokojne pokýva hlavou a jedlo položí medzi nich. Okej, možno by mohol skúsiť ešte jedno. Na čisto vedecké účely. Zamyslene rozhoduje, ktorú zvolí, keď mu do zorného poľa vôjde šľachovitá dlaň. S písmenom R vytetovaným na palci a prstami držiacimi ešte spojené paličky. V nemej otázke dvihne oči k ich majiteľovi.