Olympic

*3

Po krátkej rozlúčke sme sa veľmi rýchlo vyparili. Len tak sme kráčali ulicami Košíč. Všade vo svete je krásne ale treba uznať Košice majú proste svoje čaro. Rada sa s ním takto prechádzam. Hoci sú to veľmi prchavé momenty, užívam si ich na plno. Ešte týždeň máme pokoj a potom sa to všetko opäť začne.

Juro odletí do Fínska hrať svoj hokej a ja ostanem tu a aj na priek tomu, že viem že sa budeme kontaktovať bude sa mi za ním veľmi cnieť.

Práve sme sa dostali na námestie. Viete ku dómu svätej Alžbety. Juro si opäť raz prehodí ruku cez moje rameno a tým si ma pritiahne k sebe bližšie. Nemusíme sa ani rozprávať. Je ticho ale nie to trápne, také príjemné, kedy máte pocit, že tomu druhému čítate myšlienky. Ako keby vediete dialóg s vašimi prepojenými myšlienkami. Obom je nám spolu dobre, ani jeden s nás to nepopiera a to naše okolie asi štve. Všetci sú zvyknutý na tie páriky-nepáriki ale tento prípad mi našťastie nie sme. Zhruba po piatich minútach tohto príjemného ticha sa Juro ozval.

"Potom za mnou priletíš ? " Takže predsa myslíme rovnako.

"Samozrejme! Hneď, ako odohrám svoje zápasy a tréningy len bude to ťažké. Vieš, že mám školu. Ty profesionálne hráš, ja nie. Je ťažšie sa uvoľniť." Asi si všimol môj nadšený a hneď na to aj skleslý tón hlasu, pretože som pocítila, ako mi jemne stisol ramenom na znak toho, že to bude dobré. Opäť raz nad nami víťazí neverbálna komunikácia. Zvyšok cesty bolo ticho. Potom sme sa dovalili ku jeho domu.

Za ten čas čo sme vonku už stihlo primrznúť. Preto, keď Juro otváral primrznutú bráničku a silou do nej zatlačil celá sa rozletela. Zjavne neodhadol pomer sily ku tlaku s vonkajším podmienkami. Ako sa tá bránička rozletela, letel aj on s ňou a však sa neudržal. Týmto pádom sa trošku pokĺzol na ľade. Tu sa prejavil jeho kvalitný korčuliarsky pud. Dokonale ovládol celú túto mimoriadne dramatickú situáciu. Zo šmyku sa nakoniec stala nemotornejšia otočka s hlbokým úklonom.

"Nemusíte tlieskať madam. Ja som takto prirodzene talentovaný!" Dodal s tým najväčším úsmevom, ako v tento chladný moment dokáže s tými primrznutými lícami vyčariť. Na to mi ihneď podal ruku a pomohol mi bezpečne sa dostať do domu. Dnu sme samozrejme vošli celý vysmiaty. Bála som sa, aby sme nezobudili jeho otca.

" Pššt! Zobudíš si otca." A zároveň som mu to aj naznačila vystretým ukazovákom pred mojimi ústami. Samozrejme sa na mne ešte viac rozosmial. A to poriadne ale ,že poriadne nahlas.

"Neboj sa! Otec nie je doma. Ostal u tvojej mami. "Oh bože, toto vyzerá vážne.

"Dúfam, že spolu budú piť iba čaj." Povedala som s nápadným smiechom v hlase.

" Som si sto percentne istý, že ho naozaj piť nebudú." Vyvrátil moje predstavy. Popri tom sa stále smejúc.

" No pod ty kráľovná ľadu, dáme si ten čaj teda, keď na neho tak úporne myslíš." Ah jaj. Predstavujem vám ďalšiu Jurkovu vlastnosť: VTIPNOSŤ. Rád vtipkuje, ja už vlastne ani neviem či to robí naschvál alebo mu to ide naozaj tak prirodzene. Ale tak Juro nie je jede stých čo by sa pretvaroval v nejakej takejto situácii alebo aby nejako rozmýšľal čo zrovna práve teraz povie.

" Urobím popkorn bez soli a môžeme si pozrieť nejaký film. "

" Máš súhlas ale asi som prišla na menší problém." Zodvihol ku mne zrak od pripravujúceho sa popkornu v mikrovlnke.

" Aký?"Jap je to ono, nemám si čo prezliecť a nemienim spať v tomto.

" Nooo, nemám tu žiadne veci." Hodila som na neho psie oči.

"Ale prosím ťa, aký problém. Bež do mojej skrine a vyber si čo chceš." Povedal, akoby so to bola bežná vec. Sme síce najlepší kamaráti ale ešte som na sebe nikdy nemala jeho oblečenie. Nie som ten typ dievčaťa čo si schválne "zabúda" mikinu len aby jej chalan dal tú svoju.

"Dobre teda idem sa prezliecť! Hneď som späť a ďakujem!" Rozbehla som sa hore schodmi a ani som nepočkala na jeho odpoveď, ktorá by znela: "Jasné! Not problema!"Vbehla som do jeho izby, zamierila ku jeho skrini vytiahla som z nej to najmenšie tričko jeho veľkosti, rýchlo sa prezliekla a zbehla dolu ku nemu. Oh no zase tá trápna chvíľka. Pozerá sa na mňa, ako na ducha. Tvár mi zružovela o tri odtiene. Ale ta čo už. Pravidelne ma zachraňuje s trápnych situácií. Takže nie je dôvod panikáriť, toto zvládnem..........