Hokej je moja vášeň, žijem ním, snívam o ňom, milujem ho celým srdcom a nie som jediný.
Sledujte hokejový príbeh mňa a Anny .
UPOZORNENIE!!!
Príbeh nie je podľa skutočnej udalosti. Niektoré postavy reálne existujú, no sú len použité, ako postavy pr...
Rozlepím od seba viečka a automaticky prižmúrim oči, ostré ranné slnečné lúče ma takmer oslepia. Chcem sa otočiť na druhý bok, no nie je mi to umožnené čosi mi vtom bráni len sa pousmejem a viacej sa ku nemu pritúlim. On spí ani sa nehne, počujem jeho dych, ako pravidelne dýcha. Najbližších pätnásť minút som strávila hraním sa s jeho prstami na ruke.
"Dobré ránko" Zachrapčí mi svojím ranným hlasom do ucha a potiahne jemne svojím nosom cez moje líce. Tým mi preletí tisíc motílikou cez brucho.
"Dobré" Odpoviem mu zo slabučkým rumencom na lícach.
"Ako si sa vyspala princezná?" Povie pričom sa ku mne natisne ešte bližšie.
" Výborne..... Myslím, tak ako vždy, keď si pri mne." Odpoviem mu hoc si nepremyslím, či to bolo zrovna rozumné.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
"Toho som si už dávno vedomí sweety." Je hore ledva dve minúty a už á takúto náladičku.
"Je mi jasné darling." Oplácam mu to rovnakou ranou. Veď viete: " Aký požičaj, taký vráť." Cítila som, ako sa pousmial, ešte nejakú chvíľku sme len takto ležali a potom sme sa opäť raz vybrali do kuchyne.
Toto pako, ktoré mimochodom hneď po ráne, vyzeralo neodolateľne sexi sa snažilo urobiť AKA uvariť raňajky ale nejako mu tá obyčajná praženica prihorela.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Čím to tak asi bude? Možno tým, že ju nechal dve minúty samú len tak na šporáku. Takže sme na miesto praženice, (na ktorú som mala neskutočnú chuť) raňajkovali špecialitu dňa: tradičný slovenský, stredne prepečený rožok ku tomu ako hlavné jedlo paštétu so salámou ale priznám sa bolo mi viac menej úplne jedno čo jem. Bola som neskutočne hladná. Ten včerajší jogurt, teda viac menej polka jogurtu (keďže sa ku mne pri konzumovaní pripojil aj tuto pán kuchár) ma veľmi, teda vôbec nezasýtila ale čo už nebudem si sťažovať ešte. Som rada, že tu s ním môžem ostať. Veď predsa za pár chvíľ odíde a ja sa ani nenazdám a budem letieť do Fínska za ním. A úprimne povedzme si zahraničná strava nikdy ale že nikdy nebude taká ako tradičná slovenská, domáca.
S premýšľania pri ládovaní rožku ma vyrušil, kto iný ako Juraj.
" Dnes by sme mohli ísť do nákupného centra. Zišli by sa mi nejaké nové veci, keď už letím do toho Fínska. Nech už nás poriadne reprezentujem a nemusíš sa za mňa hanbiť, keď nás zase odfotia paparazi . "
Týmto narážal na minulú hokejovú sezónu, keď som bola vo Fínsku s ním. Odfotili nás spolu v nejakej kaviarni. Titulná stránka časopisu vyzerala asi nejako takto: " Mladý Slovenský talent si ku nám doviedol aj parťáčku. Chodia spolu? "Okrem titulnej stránky nám bola venovaná aj celá dvojstránka. Jeho tým sa na nás dobre zabával, tá fotka bola naozaj ikonická. Neviem ktorý s nás tam vyzeral horšie. V článku nezabudli okomentovať aj naše oblečenie. Samozrejme všetko bolo nevysvetlené a prispôsobené článku, ako to už býva.
"Jasné, môžeme aj ja si musím niečo pozháňať nech vyzerám dobre na tých titulkách, keď sa už kamarátim s tak ostro sledovanou celebritou." " Okej tak dojeme, skočíme ku tebe domov nech sa prezlečieš a môžeme ísť."
