Olympic

13

Budík mi zazvonil presne 03:50, čo bol pre mňa jasný signál vstať. Veľmi lenivo som vstala a pripravila sa, zapla kufor, obliekla sa, zamkla byt a nastúpila do výťahu.

ANNA TOTH
_________________________________________

♡💬>
8970 páči sa mi to

Comments:💬
JURKO FUNPAGE kam ide?
JURAJKOO isto za Jurkommm
JURKO FUNPAGE podľa mňa áno
_________________________________________

Samozrejme post som dočastne skryla pred Jurom, keďže on tak trošku vôbec netuší, že letím sa ním, bude to také menšie prekvapenie pre neho. Pred činžákom nasadám do taxíka a veziem sa na letisko cez celé Slovensko. Zhruba o 09:00 sa už nachádzam v letiskovej hale z ktorej následne odlietam do Helsiniek. Let trvá zhruba 2 hodiny, čo podľa mňa nieje nejako extra dlho. Takže okolo 11:00 Slovenského času sa nachádzam v Helsinkách. Na Slovensku je momentalne jedenásť hodín, tu je však presne dvanásť hodín. Keďže sa nachádzame v polovici Novembra vo Fínsku je u poriadna zima, čo mne vôbec neprekáža, keďže milujem zimu, ale zároveň som veľmi rada za teplé oblečenie, ktoré som si pobalila a aj obliekla. Teraz ma už čaká posledná dlhšia cesta dňa s Helsiniek do Turku, CCA 150 km, čo znamená, že musím nastúpiť do taxíku, ktorý mi vopred zaobstaralo letisko. V taxíku zaspávam a za približnú hodiny a pol sa budím v Turku, na požadovanej adrese ktorá znie, netuším kde. Preto vyťahujem telefón a úplne nenápadne volám Jurovy, ten mi našťastie okamžite dvíha.
,,Ahooj Ďuri. Ako sa máš? "
Pýtam sa hneď.
,, Ale dobre čo ty?"
Pousmejem sa, keď počujem jeho hlas. Naozaj mi chýba.
,, Tiež, čo teraz robíš? "
Absolútne nenápadne zisťujem informacie o jeho momentálnej polohe.
,, Akurát sa balím na štadióne, za nejakú chvíľu pôjdem domov a ty?"
Aaaaaa, super už viem, čo potrebujem.
,,Ja idem akurát na štadión."
Vlastne mu ani neklamem. Však na štadión idem, len nie na ten čo myslí on.
,, No nič, keď sa teda balíš nebudem rušiť, no."
Pokúšam sa ho zrušiť.
,, Počkaj, veď nerušíš." Haha, smola Juro.
,, Maj saaaaaa!!!"
Nestihne sa ani ozvať a už mu skladám telefón.
,,Please go to the Gatorade Center!"
(Choďte do centra Gatorade).
Poprosím šoféra, za necelých päť minút už vystupujem pred štadiónom Gatorade centre, vyplatím šoféra a čakám, kedy výnde Juraj a až v tedy mi dôjde, že on nemusí vyjsť hlavným vchodom. Preto sa rozhodnem prekvapenie trosku urýchliť a opäť mu zavolám.
,,Áno?!"
Ozve sa docela nahnevane, asi sa na mňa nahneval.
,, Nechce sa ti tak náhodou vínsť zo štadióna hlavným vchodom ?"
Opýtam sa úplne nevinne.
,,Ty si tu? "
Spýta sa prekavapene.
,,Možno?."
S úsmevom odpovedám.
,,Vydrž, hneď som tam."
Bez ďalších slov mi zložil. Po zhruba ďalších piatich minútach čakania z hlavného vchodu vychádza Juraj. Pomaly za sebou ťahám kufor a kráčam ku nemu a on ku mne.
,,Anna,,
povie a objime ma tak že ma vyzdvihne do vzduchu. Ja nič nehovorím iba tíško plačem, takto sa tam ešte chvíľu objimame.
,, Prečo, si mi nepovedala, že prídeš? Išiel by som po teba."
Pýta sa ma.
,,Chcela som ťa prekvapiť."
,, To sa ti aj podarilo!"
Pozeral sa mi do očí.
,, Poď vezmem ťa ku mne, vyzeráš unavená, cestuješ od noci predpokladám."
Berie mi kufor a ruku dáva okolo mojich pliec. Spoločne dokráčame ku jeho autu, čo je dobre, pretože moje koleno sa už začína ozývať. Pomaly ale iste sme sa doviezli do Jurajovho bytu kde nebýva sám, čo bude podľa mňa veľmi zábavné. Po tom ako sme sa vytrepali hore, Juraj ma rovno ubytoval u neho v izbe.

Jurajova izba
,,Na koľko si vlastne tu?"
Opýtal sa ma, keď som si vybaľovala kufor.
,, No vlastne o to ide, o tom som sa s tebou chcela porozprávať. "
Poviem s neistotou v hlase.
,, No som tu na dva mesiace ."
Povedala som, on sa na mňa prekvapene pozrel.
,, Ide o to, že mám problémy s kolenom, minimálne dva mesiace nemôžem hrať, preto som prišla sem."
,, Prečo si mi o tom, nič nepovedala ? "
Hneď reaguje.
,, Nechcela som ťa stresovať, máš toho veľa aj bezo mňa. "
Ustarostene sa na mňa pozeral.
,, Musíš mi o takých to veciach hovoriť. Sľúb mi, že mi budeš o všetkom hovoriť An. "
Stále na mňa upiera pohľad.
,,Dobre." Sľúbim potichu a naďalej si pozeráme do očí. Juro sedí na kraji postele. Pomaly ku nemu prídeme a sadnem si na neho obkročmo, ruky mu dám okolo krku, on mi položí jeho obrovské ruky na boky a jemne mi ich hľadí.
,, Veľmi si mi chybal." Zašepkám mu do ucha a pritom sa mu perami nechtiac dotknem lalôčiku.
,, Aj ty mne Anna." Povie a pohrá sa s mojim menom na jazyku. Stále si pozeráme do očí.
,,Juraj." Zašepkám
,,Nevydržím Anna." Povedal a vzápätí sa mi prilepí na pery, bozkáva najprv nežne no po chvíli je dravý, ako na ľade, keď nám dochádza kyslík odtiahneme sa.
,,Bože." Prudko dýchame, stále z neho nedokážem spustiť zrak, hryziem si spodnú peru. Tento raz som to ja ktorá prekoná vzdialenosť medzi nami, jeho ruky sa z bokou presunú na môj zadok ktorý jemne stláča. Tíško mu stonám do pier. Pohnem panvou a cítim, že je tvrdý. To on už nevydrží a začne ma vyzliekať, zdvihne sa so mnou a potom ma položí na posteľ. Medzi tým si vyzlečie tričko a ja mu sťahujem džínsy, ktoré následne letia za mojou mikinou. Opäť sa venuje mojim perám a pomaly si vybozkáva cestičku ku mojim prsiam, avšak stále mu bráni podprsenka.
Preto sa nadvihnem a on mi ju rýchlim pohybom rozopne a venuje sa mojim bradavkám ktoré jemne hryzie. Ja zakláňam hlavu a ruku mám v jeho vlasoch.
,,Juraj,, Stonám jeho meno, jeho to ešte viac motivuje a pochopí to tak, že mi vyzlečie aj poslednú časť môjho oblečenia, dlaňou ma pohladká po líci a dva prsty mi strčí do úst. Potom ich vytiahne a položí ich ku môjmu otvoru a krúži, zrýchlene dýcham. Zrazu do mňa strčí jeden prst a začne pohybovať. Po chvíli v sebe ucítim druhý prst a on zrýchľuje, keď sa už blížim ku vyvrcholeniu, vytiahne zo mňa prsty.
Nesúhlasne zamrnčím, stiahne si boxerky vytiahne jeho pýchu, je obrovský. Pár krát si po ňom rukou prejde a zohne sa ku mne.
,, Juraj." Tíško sa ozvem.
,,Anna." Zopakuje.
,,Ja, ja som ešte." Je prekvapený ale zároveň sa poteší.
,,Budem jemný, sľubujem." Prikívnem a pobozká ma. Pohľadom si vypýta povolenie, ktoré mu ja dám. Pomaly do mňa zasunie špičku, chvíľu čaká a potom sa zase posúva až do polovice. Mám pocit že ma vyplnil úplne celú ale ešte nieje ani v polovici. Zničoho nič pritlačí a dorazí úplne. Nechty zaryjem do jeho chrbta a z oka mi vypadne slza, bolí to ako sviňa ale tíško držím. Nechá mi čas nech si zvyknem a potom sa začne pomali pohybovať. Bolesť pomali ustupuje a začínam si to užívať. On zrýchľuje ale stále je jemný, bozkáva ma a láska moje telo. Ja mu to všetko opetujem. Neskôr sa prehýbam v panve a zakláňam hlavu, očí mám zatvorené a vzdychám. Juraj priráža silnejšie a tým má na núti kričať od rozkoše.
,, Pozeraj sa na mňa, chcem ťa vidieť!" Otvorím oči a pohľad upriem do tých jeho. Ešte pár krát prirazí a so spoločným výkrikom sa obaja urobíme. Mojím podbruškom sa rozleje teplo. On ma naposledy pobozká a padá vedľa mňa.