Hokej je moja vášeň, žijem ním, snívam o ňom, milujem ho celým srdcom a nie som jediný.
Sledujte hokejový príbeh mňa a Anny .
UPOZORNENIE!!!
Príbeh nie je podľa skutočnej udalosti. Niektoré postavy reálne existujú, no sú len použité, ako postavy pr...
Dni ubiehali, ako voda ani som sa nenazdala a už sedím s Jurajom v aute, cestou na letisko. Juraj šoféruje cestu tam a ja budem už šoférovať sama auto domou. Hlavu mám opretú o sklo a sledujem mihajúci sa svet vôkol nás. Hoc sa snažím zabrániť tej jednej prenikajúcej slze, nepodarí sa mi to a ona sa mimovoľne skotúľa po mojom líci. Rýchlo ju zotriem, aby si ju Juro nevšimol. Po stotine sekundy ucítim na stehne dotyk. Hm, nežne si položil ruku na moje stehno. Iste, aj jemu je smutno, no sny sú sny. Chytím jeho ruku do mojej a silne ju stisnem. Som celkom unavená keďže sú štyri hodiny ráno. Letí mu to o pol siedmej, teraz sme už v nejakej tej polovičke cesty. Ja sa však poddám únave, zatváram oči a ďalej nevnímam cestu. Prebudím sa až na vlhký letmý, dotyk na mojom líci.
" Vstávaj princezná!" Zašepká mi Juraj do ucha a zanechá tam malý bozk.
" Už sme tam? " Opýtam sa ešte prispatým hlasom." Začnem sa obzerať cez okno dookola.
"Áno." Na toto reagujem len prikývnutím a odopínaním svojho pásu. Vystúpime s auta vyberieme mu všetku batožinu. Odprevadím ho do vstupnej haly, kde sa však už musíme rozlúčiť. Zastanem a to sa mi už slzy tlačia do očí. Pristúpi ku mne a pevne ma objíme.
" Budeme si volať každý deň dobre ? " Povie do objatia.
" To je samozrejmé."
" Budeš mi príšerne chýbať Juraj ale sľubujem, že prídem potom." Poviem.
" Dobre princezná ale sľúb, že si budeš na seba dávať pozor všade aj na ľade, buď opatrná! "v hlase mu počujem starosť.
" Neboj sa, budem ale sľúb, že budeš aj ty! "Opakujem mu jeho reč.
" To vieš, že áno." Pousmejem sa.
" Dobre" Zamrmlem takmer nečujne.
" Musím už ísť!"
" Viem. Tak sa teda maj a zavolaj či si dobre prišiel, prosím. " Poprosím ho.
" Aj ty sa maj a spoľahni sa, určite zavolám a napíš aj ty či si došla domov v poriadku. "
" Dobre." Usmejem sa. Slzy mi len tak padajú , ako vodopád. Posledný krát ma objíme zo slovami : " Prosím neplač princezná!" sa stráca v obrovskom dave ľudí. Ja tam ešte chvíľu len tak stojím a pozerám sa do davu. Po piatich minútach sa otáčam, nastupujem do auta a odchádzam z Bratislavy. Po pár hodinách únavnej cesty prichádzam spať do Košíc. Doma zisťujem, že mama je v práci preto sa rozhodnem ísť si ľahnúť. Ešte pred tým, však napíšem Jurajovy krátku správu s textom: " Už som doma som ,,ok,, a idem si ľahnúť, len mi potom napíš, že si priletel v poriadku." Odoslala som a následne upadla do hlbokého spánku. ________________________________________ ANNA TOTH
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
❤💬> Liked 1455 ANNA TOTH I already miss you JURAJSLAFKOVSKY Comments JURAJ SLAFKOVSKY you too ANNATOTH ... _________________________________________
