Olympic

*2

Jasné, dilema každého dievčaťa." Čo si obliecť?" Typicky moja nie. S týmto výnimočne problémy nemávam. Vyriešila som to dobre, teda podľa mňa .

Vonku je zima . Teda na naše pomery, keď sme vo Fínsku zima je stále. Tu vytiahnem vetrovku pár krát . A navyše to stačí, takýto look, veď ideme len von. Takto oháknutá som vyšla z izby. Samozrejme, že s kráľovským úsmevom. Do obývačky som vošla ako najväčšia hviezda. Juro sa na mňa, iba pozrel a hneď sa postavil. Odzdravili sme sa a odišli sme s bytu. Šli sme pešo, načo vyťahovať auto, keď vieme chodiť. Nie je to až tak ďaleko. Košice sa zdajú, byť veľké ale v skutočnosti ani nie. Klasicky sme sa stretli na námestí.

Pár minút sme len tak blúdili a potom sme si sadli do nejakej kaviarne alebo čo to bolo. V partii sme len decká zo školy, všetci naši best kamoši sú rozlezený po svete ale viac menej po Slovensku. Ja a Juro sme si sadli vedľa seba a objednali sme si čaj. Momentálne obaja nemáme chuť na nejaké umelé hlúposti, aj keď sú to fajné hlúposti. V partii je Jano, Marek, Miška a Katka.

Začala by som Janom, osobne si myslím, že je to idiot. Hrá futbal. Myslím, že každá z nás poznáme toho jedného blonďavého, modro okého futbalistu s egom až za Bratislavu. Jano je presne tento typ chalana.

Marek je skôr taký ten zábavný, milý, neškodný človek. Je to trošičku egoista ale, tak kto nie sme? Síce sa má rád trošku viac, no vždy, keď príde do tuhého dokáže sa za nás postaviť a hlavne je slušný a vychovaný pokiaľ sa ku nemu alebo ľudom ktorých má rad niekto nespráva zle. Potom je dobré držať sa bokom a nechať ho nech sa vyzúri.

Miška. Miška je tiché dievča a však, keď sa niekde cíti dobre dokáže sa pekne rozrozprávať. Venuje sa cvičenou zvierat. Najme psou a občas to skúša aj s mačičkami. Zaujíma sa o Biológiu a teda kynológiu.

A naša Katka. To je také naše slniečko, ju snáď ani nie je možné nemať rád. Každý ju musí mať rád, to je taká čistá, nevinná duša. Každému len pomáha, zaujíma sa a vždy ti pomôže. Ona je aj moja najlepšia kamarátka tu v Košiciach. Vždy ma vypočuje ale aj ja ju. Hovoríme si snáď všetko. Voláme ju aby cestovala s nami a tak ale ona moc nechce. Neviem prečo ale vždy, keď hráme doma, ako myslím na Slovensku chodí na naše zápasy a hovorím vám je to naša najvernejšia a najhlučnejšia fanúšička. Dokonca pozerá každý náš zápas v priamom prenose.

Dnes ma to tu docela začína nudiť. Téma sa točí len okolo nejakých tričiek či čo. Sedíme trošičku natlačený v rohovom stole. Proste dve lavice v rohu a dve stoličky, ako som už spomínala ja a Juro sedíme vedľa seba na jednej lavici oni sú Jano - Miška na stoličkách a Marek- Katka sú na druhej lavici.

Opriem si hlavu o Jurovo rameno a jemne privriem oči. Cítim, ako si dal ruku okolo môjho ramena a pritlačil ma ku sebe bližšie. Fakt tu zomriem od nudy. Juro nevyzerá tiež bohvie, ako nadšený s tejto "záživnej" konverzácie. Všimla som si, že Jano na nás dnes, ako si škaredo pozerá. Premerala som si ho pohľadom a on si ma pri tom všimol. Ihneď som takticky odvrátila zrak na Jura. ten to vycítil a hneď mi venoval srdečný pohľad.

"A čo vy hrdličky dve?! Nebodaj vás nudíme?" Zabil výsmešne, pán pred chvíľou spomínaný. Zazrela som na neho, tak ako ešte na nikoho. Viem, že sa do tohto nemám zapájať. Cítila som, ako sa Jurovy pod mikinou napli snáď všetky svaly. Som si viac než istá, že Jurko to pekne vyrieši bez toho, aby som ja čo i len musela povedať jediné slovíčko. A ako som myslela tak sa aj deje. Nie som dievča ktoré treba obraňovať ale sú veci ktoré si chalani musia vyriešiť medzi sebou sami.

"Máš nejaký problém alebo čo?" Celkom slušne mu položil, správne mierenú otázku Juro. Uprene som na Jana zazerala. Vážne nechápem čo mu zase sadlo na nos.

"Nie!" Odvrkol

" Som si aj myslel." Prehodil a pritúlil si ma ešte kúsok bližšie ku sebe. On je trošičku majetnícky. Sme, iba najlepší kamaráti no za celú tú dobu ani jeden z nás nemal vzťah. Po tomto sa Jano výrazne ukľudnil. Počas tejto vychádzky sa už nič zaujímavé nestalo. Myslela som, že ma odprevadí domov ale on nie, že vraj pôjdeme k nemu domov. Tak sme sa teda rozlúčili a išli sme pekne ku nemu domou.