Olympic

14

V posteli sa prebúdzam sama, rukou nahmatám mobil. 18:57 najvyšší čas vstať, oblečené mám až nič, preto sa obzerám dookola po izbe a hľadám niečo na seba. Po chvíľke pozbieram svoje spodné prádlo, legíny a Jurove tričko. Poobliekam sa a vyrazím z izby do obývačky, kde nájdem Juraja na gauči, no nieje tam sám. Na kresle totiž sedí Pavol a na koberci spolu s ním drví Fifu Scott. Pozdravím ich, ale viac nekomunikujeme, sadnem si rovno ku Jurajovy, čo hneď aj oľutujem keďže ma boli celí zadok. Však Juraj! Nevieš o tom náhodou niečo ?Tak sa snažím nejako uhniezdiť, ale veľmi mi to nejde. Juraj ma zničoho nič zoberie, ako vrece zemiakov a položí si ma na seba, tak aby mi bolo pohodlne. Položím si hlavu na jeho hruď a pozorujem obrazovku televízie, vôbec nevnímam priebeh zápasu. Premýšľam, ako to teraz medzi mnou a Jurajom vôbec bude. Z premýšľania ma vytrhne Scott s otázkou?
,,Na koľko si tu ?"
Trosku zdvihnem hlavu tak, aby som na ňho videla a odpoviem mu.
,,Minimálne dva mesiace."
,, Yaah, bude sranda."
Poteší sa a pokračuje v hraní, ja sa po chvíli postavím a odídem do izby, keďže ma to tam nejako nebavilo. Rozhodnem sa dovibaľovať si veci, no opäť ma pri tom vyruší otvorenie dverí. Do miestnosti vojde Juraj, zatiaľ čo ja pokračuje vo vybaľovaní . Okolo pása sa mi obtočia dve veľké ruky.
,, Stalo sa niečo? "
Opýta sa ma.
,, Nie, malo by sa? "
Odpovedám otázkou.
,,Myslím, že nie."
Dá mi pusu na líce, to mi spôsobí motýle v brušku.
,,Chceš sa rozprávať?" Pýta sa potichu.
,,Áno." Odpoviem mu a otočím sa ku nemu tvárou tak, že ruky má stále na mojich bokoch. Ja si ruky vykladam na jeho krk a uprene mu pozerám do očí.
,,Ako je to teraz?" Naďalej neprerušujem očný kontakt.
,,Neviem." Šepne.
,, A čo teda sme? " Márne hľadám odpoveď v jeho očiach.
,,Záleží čo ty chceš aby sme boli."
Nedokážem rozoznať čo chce. Nedokážem od neho odtrhnúť zrak. Viem čo chcem, chcem jeho celého bez ohľadu na všetko, nedokážem byť ďalej bez neho
,,Chcem všetko Juraj." Poviem potichu ale sebavedome.
,,To je dobre, pretože aj ja Anna."
Povie a ďalej na nič nečaká, spojí naše pery, ktoré do seba zapadajú dokonalejšie, ako puzzle.
,,Si moja, nikoho iného."
Šepne do bozku.
,,A ty si len môj." A takto sa bozkávame ešte dlhú dobu.

O NIEKOĽKO DNÍ NESKÔR_____________

Aspoň štyri dni som nevyšla z bytu, bolí ma noha takže neviem veľmi dobre chodiť. Asi som si ju priveľmi namáhala, keď som sem letela, akurát to trvá už pridlho. Takéto bolesti mávam ale nikdy nie štyri dni, preto som volala mojmu doktorovi, ktorý mi nepovedal takmer nič. Juraj chodí, každý deň na tréningy a všetko spojené s hokejom. Dnes to nieje inak, sedím na gauči s vyloženými nohami a sledujem nejaký serial po anglicky. Po asi hodine sa rozletia dvere a dnu vojde Juraj.
,,Ahoj, zlato!" Zavolá na mňa.
,,Ahoooj!" Odpoviem.
,, Mám pre teba dobré správy. " Povie.
,, Aké ? " Spýtam sa .
,, Nooo, najskôr tú, že som nám priniesol čínu, takže sa poďme najskôr pekne najesť."
,,No ,namietať nebudem, som neskutočne hladná."
Sadol si ku mne a podal mi jedlo, začala som jesť a on spolu so mnou.
,, Tak čosi mi to chcel povedať?" Okamžite sa zatváril vážne.
,, Košice kontaktovali Turku, ohľadom teba. "  Nerozumiem.
,,Prečo? "
,, Tvoj lekár kontaktoval, tvoj tím a Košice kontaktovali Turku, či by ti tu nevedeli nejako pomôcť. "
,, Ale ako by mi tu mohli pomôcť?"
,, Rozmýšľali, ako ti pomôcť a myslím že našli spôsob ako ti pomôcť a mne sa to celkom pozdáva. " Vysvetlil.
,, Ako?" Opäť sa pýtam.
,, Budeš registrovaná hráčka Turku, teda prestúpiš z Košíc do Turku, dostaneš študijný plán, ako mám ja, akurát nebudeš hrať, ale budeš sa liečiť, sú tu lepší doktori, ako na slovensku."
,, Prečo si mi o tom nepovedal ?"Som mierne nahnevanevaná.
,, Pretože to nebolo isté a nechcel som, aby si sa tešila, keď to nebolo potvrdené. " Chce ma len chrániť?
,,Aha, dobre teda, znie fajn. "
,, Urobím všetko preto, aby si bola v poriadku." Uprie na mňa pohľad.
,, Ďakujem. " Šepnem a pobozkám ho.
,, A má to ešte jednu výhodu? " Šepká do bozku.
,, Akú?" Vydýchnem mu do pier.
,, Budeš stále pri mne. "
,, To áno, stále. " Obaja sa usmejeme.
,, Zajtra ťa tam zoberiem, strávime celý deň spolu. "
,, Dobre."
,, Nejdeme si ľahnúť, vyzeráš vyčerpane. " Opýta sa.
,, Áno, môžeme." Odpoviem.
Chcem sa postaviť, no akonáhle dostúpim na nohu siknem od bolesti, ani sa nestihnem obzrieť a Juraj mi už berie na ruky, jemne zvísknem a hlavu si položím na jeho hruď, prenesie ma do jeho izby, kde na položí na jeho posteľ, ľahne si ku mne a pritúli si ma. Takto v objatí zaspávame.