Olympic

12

        Pozápasová náladicčka trvala až do večera, užila som si to nebudem klamat. Po oslave som si to zamierila rovno domov. A takto nejako prebiehali nasledujúce týždne, som neustále na behu, nič nestíham a Juraj tak isto. Píšeme si, voláme no celkom málo jeho otec je u nás takmer stále, teda nie takmer ale stále. Vždy keď sa vrátim domov je tam, začínam mať pocit, že u nás býva. Mama je s ním šťastná a to je hlavné a aspoň viem všetko o Jurovy skrz jeho otca čo je dosť veľká výhoda   keď mi sem tam niečo zatají aj tak sa to  hneď dozviem. Dnes sú to presne dva mesiace  čo sme sa nevideli a naozaj mi chýba, rozhodla som sa, že za ním pocestujem do Fínska.

        PIATOK čas 13:16 a ja si balím kufor,
prerušujem školu  aj hokej na dva mesiac. Ja viem je to dlhá doba, no nejde tak ani o školu, ako o hokej ale ide o to že poslednú dobu mám problémy s kolenom. Nevie o tom skoro nikto iba mama, tréner a lekári. Odporucili mi aby som si dala pauzu z toho mi vyplýva, že počas pauzy nebudem kysnúť na Slovensku ale pojdem za Jurajom a školu tú aj tak  neprerušujem úplne, budem vo Fínsku fungovať na dystančnej výuke takže nič nevymeškám, čo je podľa mňa super.  Dnes sa idem ešte rozlúčiť s  Katkou, nechcem odísť bez rozlúčky aspoň od nej, predsa málo ľudí  vie že odlietam  a ešte menej vie dôvod. Som si vedomá toho že Jurajovy o tom kolene budem musieť povedať, keďže nieje hlúpy a dôjde mu že hokej neprerušujem len tak, preto teraz sadám do auta a smerujem do kaviarne na námestí, kde sme boli z Jurajom naposledy. Mala by som sa tam stretnúť o chvíľu s Katkou. Za pár minút už parkujem blízko pri kaviarni. Vojdem dnu a okamžite ju zbadám pri dvojmiestnon stole, prisadám si k nej a konverzujeme.
,, Ahoj Katka, nehneváš sa na mňa však? "
Hneď sa jej rovno aj pýtam.
,, Ahojk! Samozrejme, že nie úplne chápem, že ho chceš vidieť."
Odpovedá mi, keďže vie aký máme s Jurajom vzťah.
,,No vieš, ja som ti vlastne chcela povedať, že áno je pravda, že do Fínska idem kvôli Jurajovy ale asi sa ti aj nezdalo, že na tak dlhú dobu však? "

,,No áno, to máš pravdu. Zamýšľala som sa maď tým. "
Uznáva mi.
,, Ide o to, že pred nejakým časom som začala mať problém s kolenom a doktori mi odporučili dať si od hokeja pauzu, preto som sa ju rozhodla stráviť s Jurajom vo Fínsku. "
Vysvetľujem jej moju situáciu.
,, Teraz mi to už dáva väčší zmysel An." Odpovie .
,, Dúfam, že ti tá pauza pomôže uzdraviť sa, aby si mohla ďalej hrať!"
,, Ja v to verím Katka a môžem ťa o niečo poprosiť?"
Opýtam sa jej.
,,Samozrejme o čokoľvek!!!"
Reaguje okamžite.
,, Prosím, nehovor nikomu o tom kolene ."
,, Samozrejme, môžeš sa spoľahnúť moja."
,, Dobre, som ti naozaj veľmi vďačná. "
        Takto sme sa s Katkou rozprávali hodiny, nakoniec sme sa rozlúčili a každá vyrazila domov svojím autom. Ja som sa doma už len osprchovala a dobalila posledné veci, niečo ľahké som zjedla a celkom rýchlo aj zaspala .

A pribeh je späť lásky, prichadza zima a s ňou aj moja chuť písať.