Olympic

16

Ráno som sa zobudila veľmi skoro, keďže bola vizita. O siedmej ma prišla sestrička pripraviť na operáciu. Veľmi sa bojím, vôbec netuším, ako to bude. Idem na operáciu v cudzom štáte a okrem Juraja tu nemám nikoho. Včera som volala s mamkou, povedala som jej o opercii ale o hokeji nie, potrebujem to v sebe spracovať a až po tom o tom budem hovoriť. Pri týchto myšlienkach mi po líci stekali slzy. Po asi hodine ma odviezli na operačnú sálu. Od stresu som sa triasla, niečo mi pichli do žili a moje zmysly sa začali otupovať, ostré svetlá mi svietili do očí, viečka mi oťaželi a zaspala som.
_________________________________________
JURAJOV POHĽAD
Sestrička mi povedala, že Annu už operujú, prešlo už dve a pol hodiny a stále ju operujú, som stoho poriadne nervózny, prechádzam sa nervózne po chodbe, keď zrazu počujem moje meno. Otočím sa doľava a vidím Anny mamku a môjho otca.
,, Ahoj Juro! " Príhovory sa otec.
,, Ahojte!" Pozdravím ich.
,, Koľko už je tam?" Opýta sa jej mama.
,,Viac, ako dve a pol hodiny."
,, Ježiši." V tom momente sa rozetia dvere a vínde ten doktor. Okamžite sa ku nemu rozbehnem.
,, Ako je na tom ?" Rýchlo zo seba dostanem a to už pri mne stáli otec a Andrea.
,,Operácia dopadla podľa očakávaní dobre, síce počas operácie nastali menšie komplikácie, ktoré sme však okamžite vyriešili a nijako to neovplyvnilo výsledok operácie. Pacientka je stabilizovaná a pomaly sa preberá. " To, ako veľmi mi odľahlo sa ani nedá opísať.
,, Ďakujeme Vám veľmi pekne." Ďakujeme mu všetci.
,, Možeme ísť za ňou?" Opýtam sa.
,, Samozrejme, viete, kde?" Na toto mu už ja neodpoviem a rovno sa rozbehnem do jej izby. Potichu vojdem dnu, srdce mi vynechá niekoľko úderov, keď ju uvidím nehybne ležať na posteli.

_________________________________________
ANNIN POHĽAD
Prvé čo cítim je to, ako mi príšerne treští hlava, no hneď sa ozve noha. Príšerná, ostrá, bolesť mi prechádza celou nohou.
Pomali rozlepim očí, no zrak mi otupuje svetlo, nakoniec sa mi podarí otvoriť oči. Rozhliadnem sa po miestnosti, uvidím Jurka, maminku a Jozefa. Do očí sa hrnú slzy, všetci sa ku mne hneď nahrnú. Najskôr ma maminka pobozká na čelo a plače so mnou a potom Juraj.
Príde ku mne, slza mu stečie po líci, nahne sa ku mne a pobozká ma. Myslím že moja mama takmer zvískla od prekvapenia, Jozef sa len pousmial, myslím, že to celí čas tušil. Ešte chvíľu pri mne všetci boli, snažila som sa byť silná a asi to tak aj vyzeralo, potom mama a Jozef odišli, Juraj ostal.
,, Veľmi som sa bál láska." Povie a pobozká ma.
,, Bojím sa Juro, bojím sa čo bude." Rozplačem sa.
,, Budem tu stebou stále, zvládneme to spolu, sľubujem." Uprene mi pozerá do očí.
,, Dobre." Šepnem a pozriem sa na moju nohu.

Viem, že nasledujúce týždne, mesiace to bude veľmi ťažké a nechcem si ani predstavovať, ako bude vyzerať moja noha, keď mi dajú dole všetky tie obväzi a bandáže.

,,Mali by sme to oznámiť, ľudia sa budu pýtať Juro." Poviem
,, Oznámime to vtedy keď sa na to budeš cítiť." Dá mi pusu na čelo.
,,Chcem to teraz." Som rozhodnutá.
,, Dobre teda, ale len to že si tu, nič viac, máš ešte kopu času. " Prikívnem.
_________________________________________
JURAJ SLAFKOVSKY

❤💬>
Liked 1455
JURAJ SLAFKOVSKÝ We can do it
ANNA TOTH
Comments
...
_________________________________________
ANNA TOTH

❤💬>
Liked 1267
ANNA TOTH well thank you
JURAJ SLAFKOVSKÝ
Comments
...

__________________________
O DVA TÝŽDNE
Dnes sú to presne dva týždne od operácie a zároveň ma dnes púšťajú domov, veľmi sa teším, nemocnica mi lezie na nervy, som tu stále sama. Včera mi konečne vytiahli hadičky z nohy, čo znamená, že sa už môžem hýbať. Naši odleteli včera, kvôli práci tu nemohli dlhšie ostať, čo plne chápem. Juraj pre mňa robí čo môže, no aj on má svoje povinnosti, veľmi ma prekvapilo a potešilo, že za mnou chodia aj členovia Jurovho tímu, z myšlienok ma vytrhlo otvorenie dverí.
,, Ahooj!" Pozdravím ho.
,, Ahoj." Usmeje sa na mňa, tým najkrajším úsmevom na svete.
,, Kebyže môžem, hodím sa ti okolo krku." Urobím na neho psie oči.
Pobozká ma a začne mi baliť veci. Zverejnili sme, že som v nemocnici no nie čo mám z nou, prichádza mi veľa správ ale neodpovedám na ne. Dnes to zverejním, všetko a poviem mame o hokeji, myslím, že som na to uz pripravená. Turku ma tu nemôže držať len tak a mama by sa iste pýtala prečo mi zrušia zmluvu.

,, Môžeme ísť ? " Opýta sa.
,, Áno, ja som pripravená." On už na nič nečaká a berie ma domov.