Please, help me

11.)

,,Hádam nás teda zoznámiš, nie?" vyzvedala som. Bola som nadšená. Ja som vedela, kto sú. Ale oni netušili nič o mne. A popravde, všetci si mysleli, že s Jonghyunom chodím. Fuj.

,,Trocha trpezlivosti by ťa nezabilo. Ešte nie sme všetci." mal pravdu. Ešte chýbali traja ľudia.

,,Aspoň mi povieš kam ideme?" 

,,Nie." zagánil na mňa môj brat. Chcela som ho zaškrtiť. Vedel, že neznášam prekvapenia. Ale chovala som sa slušne. Nechcela som si robiť hanbu.

Mikrobus zastavil pred budovou, ktorá vyzerala ako klub. Trochu ma to zarazilo, predsa ja Jungkook sme boli v uniformách a navyše, ja som to mala zakázané.

,,Môžeš mi povedať kam ideme? Inak to budem pokladať za únos." nástojila som na odpovedi, no žiadnej sa mi nedostalo. Prešli sme uličkou popri budove a ocitli sme sa pred malou reštauráciou. Miesto bolo z dohľadu ľudí a tak tu bolo viac súkromia než kdekoľvek inde.

Vošli sme dnu a zamierili sme do boxu v zadnej časti miestnosti.

Kým sme sa usádzali, Jonghyun ma vzal nabok.

,,Nemali sme čas osláviť to, že si sa dostala do spoločnosti. Chcel som to súkromne ale nedalo sa inak. A navyše som ťa chcel zoznámiť s chalanmi. Sú fakt milí tak sa správaj slušne."

,,Ja som stále slušná." odula som sodnú peru.

,,Ina, ja to myslím vážne. Chcem aby si v tomto priemysle mala nejakých priateľov. Naozaj je to pre mňa dôležité." nástojil na svojom.

,,Hyunie, ale a mám kamarátky..."

,,Baby sa nerátajú. Potrebuješ aj iných." nástojil na svojom a tak som len prikývla. Keď sme sa dostali ku stolu, už tam sedelo podstatne viac ľudí ako keď sme prišli.

,,Dobre, chalani, chcel by som vám predstaviť novú tvár v našej spoločnosti. SM pred niekoľkými týždňami robilo casting a prijali sme dievčenskú kapelu. In Ah, je gitaristkou kapely. Je to moja mladšia sestra, len aby sme to mali ujasnené. Neviem prečo si všetci myslia, že spolu chodíme." prekrútil očami. Ja som sa na tom musela zasmiať. Ako som sa pozerala po našej spoločnosti, všetkým sa razom vyjasnili tváre.

,,Ina, sadni si tam medzi rovesníkov." Minho ukázal smerom k Jungkookovi a Taehyungovi. Pomalým krokom som prešla na druhú stranu stola a sadla som si na voľné miesto vedľa Kooka. Ako som sa posadila hneď sa na mňa pozrel.

,,Hyung, toto je Ina. Chodíme spolu do triedy. Je celkom milá a vtipná..." Kookovi sa ústa nezastavili. Smiala som sa na ňom. Bol rozkošný.

,,Ahoj, vyzerá to tak, že Jungkook rád preháňa." usmiala som sa na Taeho. Úsmev mi opätoval. 

,,Veľmi rád. Teší ma. Len hráš alebo aj spievaš?"

,,Trochu spievam. Ale máme speváčku, je lepšia ako ja." priznala som.

,,Ina, Ina..." Kook ma začal poťahovať za ruku. Musela som sa otočiť jeho smerom. Bol ako malé dieťa. Pozeral na mňa tými jeho veľkými očami a v nich mu hrali nezbedné ohníčky.

,,Ina, toto je Jin, Jiminie, Hobi, Suga hyung a Namjoonie." postupne som sa uklonila každému. Trochu som sa červenala. Nikdy som nebola veľmi družný typ. Všetci vyzerali tak milo. Ani som nevedela o čom sa mám s nimi rozprávať.

,,Aké sú tvoje záľuby, Ina?" Hobi sa snažil zo mňa vydolovať aj niečo viac ako len chabý pozdrav. 

Nad jeho otázkou som sa musela zamyslieť. Poslednú dobu som robila dookola to isté a na svoje koníčky som akosi nemala čas.