In-Ah si chce splniť spolu s kamarátkami svoj sen. Založia si spoločne kapelu. Aj napriek pochybnostiam okolia sa im podarí uspieť.
No po niekoľkých nešťastných udalostiach sa In-Ah utiahne do seba a kamarátky čaká ťažká skúška. Nielen priateľstvo...
Maličká vstupná chodba a v nej bola jedna skrinka na topánky. Na stene viselo pár vešiakov na kabáty. Odtiaľ sa tiahla úzka dlhá chodba, na ktorej sa nachádzalo niekoľko dverí. Toaleta, kúpeľňa a oproti spálňa. Na konci chodby sa vchádzalo do neveľkej miestnosti, kde bol kuchynský kút, stôl so stoličkami a gauč. Nebolo to nič slávne. Nič lepšie som ani neočakávala. Z kuchyne viedli jedny veľké presklené dvere na balkón. Ani ten nebol bohvieako veľký, ale na sušenie bielizne bol ideálny.
Pomaly som sa rozhliadala okolo seba a ukladala som si do pamäti, kde sa čo nachádzalo. Niekoľko ošúchaných skriniek na riad stálo vedľa seba a vypĺňali neveľký priestor.
Prešla som tých niekoľko krokov naspäť do chodby a nazrela som do kúpeľne. Umývadlo položené na úzkej skrinke. Zrkadlo malo niekoľko bočných poličiek na uloženie kozmetiky. Hneď vedľa bola práčka, ktorá už mala to najlepšie za sebou ale stále bola použiteľná. Sklo oddeľovalo sprchu od ostatného priestoru. Celá kúpeľňa bola v nechutne modrej farbe. Toaleta bola v rovnakej farbe. Nakoniec som nakukla aj do spálne. Bola to malinká izba s dvomi poschodovými posteľami a dvomi šatníkovými skriňami. Do tých sa ledva vojde oblečenie pre jednu z nás. Budeme sa musieť nejako podeliť. Snáď časom dostaneme niečo trochu väčšie.
Ups! Gambar ini tidak mengikuti Pedoman Konten kami. Untuk melanjutkan publikasi, hapuslah gambar ini atau unggah gambar lain.
Bude nám tu tesno ak ešte prirátam fakt, že ja a Soo - Gook máme ešte gitary. A ja ich mám dokonca tri. Bude to tu náročné na organizáciu. Hádam to nejako zvládneme, nemáme veľmi na výber.
,,No, mohli sme dopadnúť aj horšie." zasmiala sa Kyung Mi. Musela som jej dať za pravdu. Naozaj to mohlo byť aj horšie. Hlavne, že tu nie sú plesne, myši a iné zvieratká. Hlavne šváby. To by som nedala.
,,Dobre, vybaľte sa a zabývajte sa. Tu máte rozvrh na najbližší mesiac. V podstate je to to isté každý deň. Ráno pre vás príde auto a zoberie vás do spoločnosti. Takisto vás aj odvezie naspäť domov. Tu máte kartu, budeme vám tam týždenne posielať peniaze na nákupy potravín. Dodržiavajte časy a hlavne oddychujte vždy pokiaľ to bude čo i len možné. Dobre jedzte. Tréningy budú tvrdé. Fighting!" zvolal náš manažér a pobral sa na odchod.
,,Fighting!" zvolali sme zborovo.
,,Som zvedavá ako sa napraceme všetky štyri do tej izby." povedala som a stále som hľadela do izby. Alebo skôr škatule od topánok. Moja izba doma bola veľká ako polovica tohto bytu. Povzdychla som si.
,,No To zaujíma aj mňa. Ja sama zaberiem jednu skriňu. Budete sa musieť uskromniť baby." rezolútne prehlásila Cha Bong. Všetky sme na ňu neveriacky pozerali.
,,A z akého titulu budeš mať celú skriňu len pre seba?" obula sa do nej Kyung Mi. Na čele sa jej vyhĺbila vráska. Súhlasne som prikyvovala. Mám Bongu rada, ale toto bolo cez. Musíme sa nejako podeliť. Nesmie si zabrať celú skriňu len pre seba.
,,Som líderka a speváčka. Potrebujem viac miesta na svoje veci. Musím nás predsa príkladne prezentovať." ohrnula Bonga nosom.
,,Keď debutujeme, môžeš mať miesta koľko len chceš. No dovtedy sa bude miesto deliť rovným dielom." vyhlásila som a pozrela som jej do očí. Chladným pohľadom sa mi zavŕtala a ja som pocítila pichnutie. Nie doslovne ale pocítila som ho.
,,Súhlasím s In Ah. Mali by sme sa deliť na rovnako. Aj čo sa miesta týka." horlivo prikyvovala Soo -Gook. Cha Bong sa otočila ku svojim kufrom.
,,Ako chcete." zamumlala a začala sa vybaľovať.
Prešla som si po svoje kufre a začala som si veci ukladať do voľných poličiek. Bonga si celý ten čas niečo mrmlala popod nos. Nebolo jej veľmi rozumieť. No nemienila som to nejako riešiť. Občas bola trochu sebecká. Ale dlho bola mojou jedinou kamarátkou a tak som sa to naučila prehliadať.
Ráno som sa zobudila pomerne skoro. Všetky ostatné ešte odfukovali. Vstala som a začala som sa potichu naťahovať. Aby som ich nezobudila, pobrala som si potrebné veci a pobrala som sa do kúpeľne.
Na raňajky som ohriala ryžu zo včerajšej večere a do hrnca som nahádzala všetko potrebné na polievku z morských rias. Keď už som dokončovala prípravu polievky, vytiahla som si malú panvicu a začala som smažiť rolovanú omeletu. Bola som opatrná aby sa mi nepotrhala. Presne ako ma to naučil otec.
Hotové jedlo som poukladala na stôl. V tom momente sa začali pomaly vynárať z izby aj ostatné. Akoby presne čakali kedy dokončím jedlo. Všetky sme si sadli za stôl.
,,Ja som navarila a niektorá z vás umyje riad." zasmiala som sa s plnými ústami. Nabrala som si menšiu porciu ryže. Ráno mi nikdy nechutilo jesť. No nemohla som ostať hladná. Boh vie kedy budeme jesť ďalšie jedlo.
Auto, ktoré malo po nás prísť tu bolo rýchlejšie ako sme čakali. Soo - Gook pobehovala s kefkou v ústach a hádzala si svoje veci do tašky. Bolo komické sledovať ju. Konečne sme zišli výťahom dole. Ani za svet už nepôjdem po tých schodoch pešo. Nastúpili sme do auta a vyrazili sme.
Prešli sme vstupnou halou a výťahmi až k tréningovým miestnostiam. Zložili sme si veci do kúta a čakali sme. V rozvrhu sa písalo, že budeme trénovať pod dohľadom.
Po dlhej chvíli do miestnosti vošla vysoká žena. Bola štíhla a mala ladné pohyby. Jej chôdza pôsobila hypnotizujúco. Nevedela som od nej odtrhnúť oči.
,,Zdravím, som An SeoJin. Som v tejto spoločnosti choreografka. Prišla som si pozrieť ako chodíte." milo sa na nás usmiala. Všetky sme sa mierne uklonili a predstavili sa.
Všetky sme museli chodiť dookola. Bolo to nekonečné. Mala som pocit, že chodíme hodiny. Ona len sedela na stoličke a sledovala nás. Niečo si zapisovala do notesa a potom nás zasa pozorovala. Bolo to trochu otravné. Netušila som, čo to má spoločné s hudbou. Veď chodiť vie každý idiot.
,,Ty, In Ah, poď sem na chvíľku." prísne sa na mňa pozerala. Dúfam, že nevie čítať myšlienky. Ak áno, som v peknej riti.
,,Áno?" prišla som k nej a ona sa postavila. Dala mi ruku okolo pliec a odviedla ma na bok.
,,S vašim manažérom preberiem aby ste mali aj nejaké individuálne tréningy. Aspoň dva krát do týždňa. A špeciálne pre teba mám tréningy chôdze." usmiala sa na mňa a ja som cítila, že sa na ňu pozerám ako na idiota.
,,No tak! Prestaňte sa mi smiať!" zahriakla som ostatné. To ich popudilo k väčšiemu výbuchu smiechu. Cítila som sa ako totálny idiot. V ruke som stále zvierala papier kde som mala zakomponované aj individuálne tréningy chôdze. Zazerala som na papier a v tom na mojom pleci spočinula ruka.
,,Do riti!" zakliala som a otočila som sa na votrelca.
,,Prepáč, nechcel som ťa vystrašiť." Jonghyun sa na mňa usmial. Za ním stáli aj ostatní chalani. Premeriavali si ma pohľadom. Asi si mysleli, že niečo spolu máme. Pozrela som ich smerom a Min - Ho uhol pohľadom. Aspoň že on bol slušný.
,,Poďte, predstavím vás." viedol nás rovno k jeho priateľom.
,,Chalani, toto je moja sestra, In Ah." potom postupne predstavil aj ostatné. Keď povedal, že som jeho sestra všetci sa začali smiať.
,,Dobre, vôbec som si nemyslel, že spolu niečo máte." vyprskol Key. zazrela som po ňom a keby mohol pohľad vraždiť, mali by sme jednu mŕtvolu.
,,Na čom ste sa smiali?" zmenil tému môj brat. Ponad plece mi pozrel do papiera.
,,Naša In Ahaya nevie chodiť. Tak bude mať hodiny chôdze." vyprskla Kyung Mi. Spražila som ju pohľadom.
