In-Ah si chce splniť spolu s kamarátkami svoj sen. Založia si spoločne kapelu. Aj napriek pochybnostiam okolia sa im podarí uspieť.
No po niekoľkých nešťastných udalostiach sa In-Ah utiahne do seba a kamarátky čaká ťažká skúška. Nielen priateľstvo...
Otec s mamou si pozorne čítali papiere, ktoré som im odovzdala. Netuším, čo sa tam píše. Zatiaľ, čo oni boli pohrúžený do písomností a starostlivo si robili poznámky ceruzkou a škrtali ňou po papieroch, ja som si písala úlohy, ktoré som mala. Nemohla som sa na ne sústrediť. Zrak mi zakaždým odbiehal k rodičom. Chcela som vedieť ich názor.
Študovali ich už niekoľko dní. Mám strach, že to nakoniec celé zamietnu. Ani s produkcie sa ešte neozvali. Pery som už mala celé rozhryzené. Taká som bola nervózna.
Keď skončili, mama skontrolovala moje úlohy a usúdila, že zvyšok si dorobím aj večer. Nakázala mi prezliecť sa z uniformy a otec nás odviezol do mesta. Zastavil pred veľkým nákupným strediskom a s mamou sme prešli snáď všetky obchody.
,,No, ukáž sa!" mama netrpezlivo klopkala topánkou o podlahu. Rýchlo som sa nasúkala do šiat, ktoré mi vybrala a otvorila som kabínku. Zadumane na mňa hľadela. Toto sa opakovalo ešte minimálne hodinu.
Vyskúšala som si tonu oblečenia a odišli sme s hromadou tašiek. Všetky sme nasúkali do kufra auta a vyrazili sme domov.
Ďalšie dni sa neuveriteľne vliekli. Škola - domov - skúšobňa. Všetky štyri sme boli veľmi napäté. Ani jednej sa zatiaľ neozvali.
,,Čo ak si to rozmysleli?" zaúpela Kyung Mi. Pozrela na nás a my sme jasne videli strach v jej očiach.
,,Nebuď hlúpa! Čo si nevidela ako sa na nás pozerali? Iste že si to nerozmysleli." karhala ju Cha Bong.
Na konci týždňa som si robila v kuchyni úlohy. Od prijatia to odo mňa mama vyžadovala. Vraj aby mi nestúpla sláva do hlavy a nezačala som flákať školu.
Z nekonečného premýšľania ma vytrhol zvoniaci telefón. Vyskočila som ako na pružinke a trasúcimi prstami som zodvihla neznáme číslo.
"Haló?" spýtala som sa nesmelo. Hlas sa mi trochu triasol.
"Ah-In? Môžeš mi dať tvojich rodičov? Tu je riaditeľ S.M. Enterteiment." roztrasene som podala mobil otcovi. Ten si ho zobral a spolu s mamou sa zavreli v jeho pracovni. Hovor trval neskutočne dlho. Mohla som si nechať nejaké nechty na dnes. Toto čakanie je horšie ako to na vyhodnotení.
Zdalo sa mi to ako večnosť, čo som pochodovala popred pracovňu. Ak na podlahe bude vyšliapaná cestička, za isto to bude moja vina.
Z vnútra sa ozývali tlmené hlasy mojich rodičov. Chcela som vedieť o čom sa rozprávajú a tak som pritisla ucho na dvere.
"...našou požiadavkou je aby naša dcéra nezanedbávala školu. Takisto chceme aby si urobila aj vysokú školu. Pokiaľ by niečo nevyšlo aby mala aj iné možnosti." mamin hlas sa ozýval tichou miestnosťou.
"Iste pani Kim, rozumieme tomu a požiadavke sme ochotní vyhovieť. Teraz preberieme správu nad financiami. Chcete ich spravovať vy alebo využijete našu spoločnosť?"
"Preberieme to my." zasiahol otec.
"V poriadku. Pri podpise zmluvy musí byť minimálne jeden zákonný zástupca. Vtedy by sme prebrali všetky detaily o platbách a províziách pre vašu dcéru v prípade debutu."
V prípade debutu? To nám neveria? Nervozita naďalej stúpala. Ustúpila som od dverí a tvárila sa, že som práve nepočula nič o tom ako budú moji rodičia spravovať môj majetok.
V nadchádzajúcich dňoch sme s babami nehovorili o ničom inom. Boli sme vo vytržení. Nedokázali sme sa na nič iné ani sústrediť.
,,Naši si dali podmienku, že nezanedbám školu." ponosovala som si. Stále mi neveria, že si hudbou dokážem zarobiť.
"Moji tiež." pridala sa Soo-Gook. Ostatné prikývli. Potešilo ma, že som nebola jediná koho rodičia hodili cez palubu.
,,Neviem si predstaviť ako to budeme stíhať." šepla Kyung Mi.
,,Indviduálny plán. Inak to ani nepôjde." zasmiala sa Bonga. ,,Keď už budeme hviezdy, na školu sa vykašlem. Nech si rodičia vravia čo len chcú." uškrnula sa.
Z celého rozhovoru ma vytrhol zvoniaci telefón. Odišla som bokom a hovor prijala.
,,Ako sa cítiš? Posledné dni na starej škole." z druhej strany sa mi ozval môj brat.
,,Som trochu nervózna." priznala som sa.
,,Zistil som kam budete chodiť do školy. Nie je to tam až také zlé. Chodí tam veľa idolov. Je to taká jediná škola, ktorá je dosť blízko ku všetkým spoločnostiam. Neboj bude sa ti tam páčiť." musela som sa usmiať, kedy sa mne páčila škola?
Heeeeelou po dlllllhom dllllhom čase ďalšia časť. Krátka viem, ale viac zo seba neviem dať. Majte súcit liečim črevnú virózu. :D
Oops! Questa immagine non segue le nostre linee guida sui contenuti. Per continuare la pubblicazione, provare a rimuoverlo o caricare un altro.
Joghyun - náš chrústik - bráško.
Nebyť SHINee nie som K-POP stan. Preto nechápem čo sa to v dnešných dňoch deje. Ako WTF???? ak som fanúšik - fandím. Ak fanúšik nie som tak kur9a nehejtim.
Keď sa zabil Chester Bennington celý svet smútil, keď spácha samovraždu niekto z KPOP scény tak len hejt...a to si nevykladajte zle ja som zbožňovala Chesa...v rozhovoroch najsladší chlap o tom potom. Ale prečo musia ľudia dávať nenávisť? Miláčikovia len šírte lásku. Len to som chcela.
