Secrets between us

5

„To nemyslíš vážne? Si nudný" ,odpovedala som so smiechom. „Nemusíš to vedieť " ,začala som sa z toho smiať. Bolo mi z toho do smiechu, ani neviem prečo. „Si na rade Felix."„Koľko si mala rokov keď si sa odsťahovala do Ameriky?" „Ohh, myslím, že som mala osemnásť" ,Felix sa na mňa usmial a odvrátil zrak. „Okey, taaak. Prečo si bol včera naštvaný?" „Ohh, wow. Snažíš sa ma opiť, že?" ,Felix sa znovu napil.

„Znovu? To nemyslíš vážne?" „Tak sa prestaň pýtať také otázky, na ktoré vieš že ti neodpoviem" ,odpovedal so smiechom. Spomenula som si, čo vravel Bangchan. Je úplne ako iný človek. „Bola si niekedy zamilovaná?" ,na jeho otázku som sa zmohla na odkašľanie. „Ja ani neviem." „Ako to že nevieš?" ,dala som si radšej shot, než mu vravieť o autonehode.

„Kto je tu teda potom nudný?" ,zasmial sa Felix. „Som na rade. Máš ma rád?" „V akom zmysle?" „Ako kamarátku, samozrejme." „Si v pohode baby" ,usmiala som sa, ale zaroveň som nechápala, čo to malo byť. „Umm baby?" „Oh, prepáč. Nechaj to tak" ,uvedomila som si že už pil pred tým takže môže byť opitý. „Vezmem to za áno" ,usmiala som sa na neho. Felix si ku mne sadol bližšie.

Pritiahol si ma k sebe a začal sa mi pozerať rovno do očí. Neodvrátil zrak, ani sa o to nesnažil. Začala som byť nervózna. „Ty si ma vážne nepamätáš? Alebo to len predstieraš?" „Čože?" ,vôbec som netušila o čom to rozpráva. „To nemôže byť..." „Som zmätená. Ty ma poznáš?" „Takže Bangchan vážne neklamal."

„O čom?" „Nič dôležité" ,odvrátil zrak a posunul sa ďalej odomňa. „To praveže je! Povedz mi to hneď teraz!" ,vybehla som na neho. „Chcem niečo vyskúšať. Nebráň sa prosím tomu" ,neodpovedala som mu a čakala na to, čo chce spraviť. Priblížil sa späť a pozrel sa mi do očí. „Čo cítiš, keď sa mi pozeráš do očí?" ,moje srdce začalo biť čím viac a viac.

„Nič" ,zaklamala som mu. Vzal mi ruku a priložil si ju k svojmu lícu. „A teraz?" ,začalo sa mi chvieť celé telo. Nechápala som, prečo takto reaguje moje telo na Felixa. „Stále nič?..."