Secrets between us

21

Po jeho odchode som začala byť čím viac a viac nervózna. Po ani nie piatich minútach sa vrátil späť s Felixom a Hyunjinom. Mala som strach ako to dopadne. Sadli si na pohovku a čudovane sa na nás pozerali.

„Takže chlapci...ďakujem ,že ste prišli" ,povedal Han. „Prečo sme tu?" ,opýtal sa Hyunjin. „Pretože, Y/n sem prišla aby si užila svoj voľný čas a zaspominala na staré časy, a nie na to, aby ste sa tu vy dvaja hádali a naťahovali. Tak to poďme vyriešiť " ,odpovedal Han Hyunjinovi.

„Počkať, čo?" ,nechápal Hyunjin čo sa tu deje. Felix nepovedal ani slovo. „Počuli ste ma" ,postavil sa Han z pohovky a odišiel z izby. Ostalo to na mne. Bala som sa toho, ale muselo sa to konečne vyriešiť. Pár sekúnd po Hanovom odchode ostalo ticho. Nikto z nás nepovedal ani slovo.

„Čo sa tu deje?" ,opýtal sa po čase Hyunjin. „Hej no, aj ja by som to rád vedel" ,odpovedal Felix. „Vlastne to bol Hanov nápad, aby ste sem prišli" ,nechcela som viniť Hana ale bola to pravda. „Povedal aby sme sa nehádali, ale vlastne mi sa ani nehádame" ,povedal Hyunjin.

Felix iba príkyvol na súhlas s Hyunjinom. „Noo...myslím, že tým trošku mieril na Felixa" ,odpovedala som tichším hlasom. „Prečo ja?" „Pretože, nevieš akceptovať to, že sa mi páči Y/n a že ju milujem." Felix sa po Hyunjinových slovách naštval. Videla som to na ňom.

„Nie, nie je to pravda Hyunjin" ,snažila som sa upokojiť situáciu. Hyunjin sa pozrel na Felixa „Niesom si tým istý." „To čo chcem povedať, je že Felix niečo nepochopil včera. A chcem aby sa to napravilo aby bolo všetko v poriadku." „Aaa už viem..." ,pridal sa ku mne Hyunjin.

„Jeonjin mi to povedal..." „Čo konkrétne?" ,skočil mu do reči Felix. „Áno, to sa pýtam aj ja seba" ,s Felixom sme nahodili pohľad na Hyunjina. „Jeonjin vie že ťa milujem, a poprosil som ho aby to nikomu nepovedal. Ale včera večer, keď ťa Felix sledoval ako spíš...Jeonjin na to zabudol a náhodou mu niečo o tom povedal." „Ale čo také povedal, že si sa na mňa nahneval, Felix?" ,opýtala som sa ho, aj keď som vedela o čom sa tam rozprávali.

Chcela som to vedieť od neho. „Povedal mi, že by som mal byť rád, pretože nie je Hyunjin." Pozrela som sa na Hyunjina zmätene „Čo tým myslel Jeonjin?" „Pravdepodobne preto, že začnem rýchle žiarliť, pretože ťa milujem" ,povedal upretým pohľadom na mňa Hyunjin.

„Okey, takže to vieme!" ,povedal nahnevane Hyunjin. „Čože?" ,zmäteným pohľadom sa ho spýtal Hyunjin. „Že, miluješ Y/n. Už to všetci vieme" ,hovoril naďalej nahnevaný Felix. Hyunjin sa začal na mňa chvíľu pozerať zaľubeným pohľadom.

„ Aspoň som mal tu kuráž jej vyznať čo k nej cítim. Nie ako niekto iný" ,povedal hnusne Hyunjin Felixovi. „Môžte sa prestať provokovať navzájom?!" ,skríkla som na oboch. „Máš pravdu, ospravedlňujem sa" ,povedal Felix. „To je v poriadku, nemaj starosti" ,odpovedala som s úsmevom Felixovi.

Po chvíli som opäť cítila Hyunjinov pohľad na sebe. Začala som sa nervózne smiať „Prečo sa na mňa takto pozeráš?" Priblížil sa ku mne bližšie a s rukou mi prešiel po líci „Kúsok vlasov sa ti prilepil na pery, počkaj dám ti to preč." Odlepil mi vlasy a dal mi ich za ucho.

Začala som sa cítiť nepohodlne a po chvíli som sa od neho odtiahla. „Prepáč mi to" ,ospravedlňoval sa Hyunjin. „Prečo sa ospravedlňuješ? Chcel si len pomôcť." „Pretože to vyzeralo, že si sa cítila nepohodlne." „To je v poriadku" ,odpovedala som mu chladne.

„Nie to nie je!" ,povedal Felix. „Vieš o tom, Hyunjin, že si sa ani nezmenil?" ,pokračoval Felix. „Huh?" „Ty vieš, čo presne myslím." „Nie..." „O čom to tu rozprávate?" ,pustila som sa do ich konverzácie.

Bola som ešte viac zmätená než predtým. „Hyunjin, povedz jej to" ,naliehal na neho Felix. Hyunjin len sedel, bez toho aby vydal nejaké slovo zo seba. „Okey. Tak jej to poviem ja, ak ty nechceš" ,povedal Felix. „Buď ticho, poviem jej to ja!" ,stihol povedať Hyunjin skôr než Felix začal pokračovať.