26

192 11 0
                                    

Nuž zaleží to na situácii." „A čo naša situácia?" ,opýtal sa ma Felix. „Vieš...momentálne som zmätená s mojimi citmi. Ale, určite by som ti klamala ak by som povedala to, že...k tebe nič necítim" ,začala som sa červenať, citila som to.

Ale mala som konečne radosť, že som mu to povedala. Už som to ďalej nevedela vydržať. „To myslíš vážne?" ,prekvapene sa opýtal Felix. Vyzeral roztomilo, keď nevedel ako sa má presne tváriť.

Samaozrejme, že to myslím vážne" ,povedala som mu s úsmevom. Felix sa priblížil ešte viac a nadviazal somnou očný kontakt a pritom si ma obhliadal so zakusnutou perou. „Prosím nepozeraj sa tak na mňa" ,cítila som po celom tele zimomriavky.

Prečo?" ,uškrnul sa. „Aby som bola uprimná, znervozňuje ma to..." „Prepáč, ale neviem si pomôcť." „Prečo?" „Konečne som sa odvážil ti povedať čo k tebe cítim...a ty to cítiš rovnako" ,povedal s usmevom Felix.

Nikdy som si nemyslela, že keď tu prídem sa niečo takéto stane" ,povedala som so smiechom. „Jednoducho ma robíš šťastným." „Aj ty mňa Felix. Odkedy sme hrali tu hru, citím sa bezpečnejšie s tebou..." ,Felix sa celý čas usmieval od ucha k uchu.

Wow...nemôžem uveriť tomu, že si ma zastavil pred odchodom z tadeto." „Ak by si naozaj odišla, sledoval by som ťa až domov" ,povedal so smiechom Felix. „Myslím, že by si to vážne urobil" ,pridala som sa k nemu do smiechu.

Ale Y/n?" „Áno?" „Odchádzaš o dva týždne. Dokážeš si to ujasniť so svojimi citmi za taký krátky čas?" „Áno...možno. Ak budeme tráviť spolu viac času..." „To znie skvelo." „To som rada" ,povedala som mu s úsmevom.

Po skoro dvoch týždňoch

Každý deň som strávila s Felixom a som si istá, že ho milujem a chcem byť s ním.

Secrets between usWhere stories live. Discover now