Secrets between us

7

Prešlo niekoľko minút a ja som stále stala za dverami, pozerajúc na Hyunjina ako tancuje. Po chvíli si ma všimol. Keď som si to uvedomila, otvorila som dvere a pomalým krokom išla k nemu. „Odkedy tu takto stojíš?" ,opýtal sa ma Hyunjin lapajúci po dychu. „Pár minút" ,povedala som s úsmevom. Vyzeral dokonale aj keď bol spotený a vyčerpaný. Dotancoval do konca pesničky a prišiel ku mne. „Ahoooj" ,začala som sa smiať. „Čaaau." „Keby som vedel skôr, že tam budeš stáť, snažil by som sa viac" ,zasmial sa Hyunjin.

„Robíš si srandu? Bolo to skvelé" ,Hyunjin sa začervenal a prehrabol si vlasy. Išiel si sadnúť na gauč. „Prečo tam tak stojiš? Poď si tu sadnúť." „Nechcem ťa otravovať." „Y/n, o čom to rozprávaš? Neotravuješ ma. Aspoň ma niekto donúti si oddychnuť na chvíľu." „Dobre, ak si to povedal takto, tak tu ostanem chvíľu" ,prišla som k nemu a sadla si vedľa.

Hyunjin sa mi pozrel do očí „Si veľmi cute." „Aww. Ďakujem" ,cítila som ako sa červenám. „Ospravedlňujem sa za včerajšiu otázku." „Nemusíš sa ospravedlňovať." „Nechcem aby si sa cítila zle." „Nie je to tak. Len som bola trochu prekvapená tou otázkou" ,Hyunjin čakal čo mu poviem ďalej. „Stratila som pamäť." „Čo?" „Ta autonehoda, čo si počul keď som sa rozprávala s Chanim..." ,pozeral na mňa smutným pohľadom, bolo vidno, že mi chce niečo povedať, ale napriek tomu, ma nechal dorozprávať mu čo sa stalo.

„Stratila som čásť spomienok kvôli autonehode." „Ako sa to stalo?" „Išla som s rodičmi na výlet a cestou tam, do nás narazil opitý vodič. Moji rodičia po tom zomreli" ,snažila som sa zadržať slzy. „To mi je ľúto." „Keď som sa zobudila, ležala som v nemocnici. Bangchan sedel vedľa mňa a držal ma za ruku." „Preto zrušil ten koncert čo sme mali mať?" „Áno. A keďže som si nemohla na nič spomenúť, chodil ku mne každý deň a ukazoval mi fotky."

„A pomohlo to?" „Noo nie tak úplne" ,po tejto vete som sa rozplakala. Hyunjin si to všimol a prisadol si bližšie. Vzal mi ruky preč z tváre a zotrel mi slzy. „Prosím, neplač. Všetko bude dobre. Ak ťa bude niečo trápiť, máš tu nás." „Ďakujem" ,utrela som si slzy a objala som Hyunjina. Jeho pevné objatie ma upokojilo. „Dobre koniec smutných príbehov. Ukaž mi nejaký tanček." „A aký tanec chceš vidieť?" „Neviem. Prekvap ma." „Okey šéfe." „Hey, prestaň ma volať šéfe" ,začala som sa smiať. Hyunjin išiel zapnuť pesničku. Postavil sa do stredu a pripravil sa na tanec.

(Začala hrať pesnička playing with fire).

Pozorovala som každý jeho pohyb. Je talentovaný a vie oveľa lepšie tancovať než ja. Nepopieram aj to, že pri niektorých častiach som naňho pozerala s otvorenými ústami. Keď si to všimol, usmial sa na mňa, a ja som sa zase začala červenať. A nepopieram aj to, že bol veľmi sexy. Y/n, kľud. Keď skončil, bola som už veľmi unavená. „Tak ja si už pôjdem ľahnúť, som unavená. Ale ten tanec, nemám slov. Tancuješ úžasne." „Ďakujem. Pôjdem s tebou hore, aj ja som už unavený" ,vzali sme si veci a odišli z izby.

Cestou na poschodie sme nepovedali ani slovo. Hyunjin mal izbu na prvom poschodí. „Tak ja idem do izby. Dobrú noc." „Jasne, ďakujem. A prosím, chalanom o tom nepovedz. Veď vieš, čo myslím. Nechem aby boli smutný, a ja na to už tiež nechcem myslieť." „Neboj sa, nič nepoviem. Bude to naše tajomstvo." „Ďakujem a dobrú noc" ,usmiala som sa na neho a pokračovala po schodoch. Keď som sa dostala do izby, hneď som si ľahla do postele a išla spať.